streda 26. januára 2011

Vitajte u pani Zasoplenej!

 
Tento rok bol zdá sa v našej domácnosti prelomový. Ešte nikdy sme vianočný stromček nedávali preč v tretí januárový týždeň. 

Nuž, keby sviečky nezačali blbnúť a svietili poriadne, prelomový (k)rok by sa nekonal. Prežívam len kvôli Vianociam, musím si ich potom patrične užiť hoc aj do Veľkej noci. Nie? ;-) 

Za pravdu mi dávajú aj vianočné hviezdy, ktorým sa tento rok v kuchyni celkom  slušne darí.


 Ehm, táto popoluška pohrdla ústredným kúrením v obývacej izbe. Kto by ju však vyhodil, keď púšťa nové lístočky?

Zvyšok domácnosti si ťuká na čelo a nechápe srdečný vzťah, ktorý som si k nej vytvorila :-)

Aby som nebola za ťululumku, maskujem svoju lásku k "vianočnému" trebárs aj pestovaním afrických fialiek.

Machrujem, ako sa im u mne darí

a nezdôrazňujem, že nie sú náročné na pestovanie;-)

 Získal si ma aj figovník popínavý (Ficus pumila).

Len sa škrabem po hlave, čo si s tými dvoma neskôr počnem, keď sa vraj správajú ako brečtan? Zazelením nimi steny v byte?

 
Ozaj, zaobstarala som si dve latte šálky Ingrid beige na hyacinty. Tie síce dlho v teplom byte nevydržia, ale ako zámienka, prečo si kupovať ďalšie Green Gate blbiny, poslúžia dokonale ;-)

Myslím, že mám príznaky istej schizofrénie. 

V bývaní, zariaďovacích doplnkoch, mi nič babské nie je cudzie. Chráň však pánboh vziať do ruky literatúru s označením: Pre ženy. 

A len boh (a moji rodinní príslušníci) vie, ako rada tú "chlapskú" čítam hehe.

Realita týchto dní mi dovoľuje nazývať sa pani Zasoplenou. Zvlášť, ak aj pán Polovička sa v tieto dni volá pán Zasoplený :-)

Ešte že Stieg Larrson napísal trilógiu Millennium. Odsopľovanie s týmto napínakom prebieha menej bolestne ;-)

A pán Zasoplený, keď už bude pán Polovička, dokončí v kuchyni stôl a stolík a pani neskôr už nie Zasoplená, ale Polovičková v nej uprace bordel.

Lebo teraz sme pán a pani Zasoplení a je nám všetko jedno.

Howgh!

streda 5. januára 2011

Čo dal svetu Gerry Rafferty?


Škót Gerry Rafferty, folkový a rockový muzikant naspieval v roku 1972 so skupinou Stealers Wheel hit Stuck in the Middle.

O dvadsať rokov neskor, v roku 1992 pieseň použil vo svojom filme Reservoir Dogs (Gauneri) začínajúci Quentin Tarantino.

Pamätáte? Michael Madsen si najprv trocha zatancuje a potom šmikne britvou ucho spútanému sediacemu. Čo už, scéna nechutná, ale Quentin je macher na oprašovanie kvalitných hudobných stariniek :-) Pomohol zo zabudnutia aj tejto.

Skupina Stealers Wheel sa síce v roku 1975 rozpadla, Gerry však už v roku 1978 vydal veľmi úspešný sólový album City to City.


Z albumu pochádza skladba Right Down the Line, ktorá bodovala svojho času štyri týždne v americkom rebríčku Billboard Hot 100.


Ozajstný hudobný skvost ale predstavuje iná skladba z albumu. Hitovka Baker Street s nádherným saxofónom Raphaela Ravenscrofta.

Možno ju poznáte ako inštrumentálku v podaní The Shadows, alebo ste počuli, ako si s Baker Street poradili Foo Fighters. Ozaj, aj Baker Street Aliho Campbella (ex UB40) stojí za vypočutie.

Tak ako? Už viete, čo dal svetu Gerry Rafferty? Áno, dal nám zopár hudobných delikates.

Vďaka ti Gerry. Nech ti je v hudobnom nebi lepšie ako na zemi.

sobota 1. januára 2011

Počas Vianoc som šťastné dieťa

Sekundy v živote človeka plynú snáď rýchlejšie ako jeho myšlienky.

Osladím si čakanie na ďalšie Vianoce

zvyškami tých odchádzajúcich.

O dvanásť mesiacov budem znova na pár okamihov dieťaťom.

Znova budem prežívať Vianoce, ako keby boli prvé v mojom živote.  
 K šťastiu netreba veľa. Však? :-)


Všetkým prajem pokojný rok 2011. Prežime ho v zdraví. Nezáviďme si, neškoďme si navzájom. Nemusíme sa mať všetci radi. Len sa rešpektujme.




P.S. Napriek obrázkom, Vianoce nevnímam len cez tráviacu sústavu ;-)