Jééj, sedmokráska!

Ak sa 

Človek knihomoľ

dožaduje prírody, 

bez nátlaku opustí vlastné obydlie 

a zanechá v ňom svojho najlepšieho priateľa,  

KNIHU,

je najvyšší čas, aby jeho najbližší, zvyčajne 

Človek rozumný,

zvážil konzultáciu s odborníkom v bielom plášti.

Človek rozumný je rozumný, 

a pred konzultáciou s odborníkom v bielom plášti, 

dopraje 

Človeku knihomoľovi

rozlet krajinou.  

Pretože.

Jeden nikdy nevie. 

Nie, nie! Na hrad sa nepôjde!

Človek knihomoľ
vo vytržení pozoruje mravcov: 

"Aha, tamten nesie to ono,
do toho, no, oného!"

"Jéminenku!"
Obdivne hlesne
pri pohľade
na obyčajný kvet bodliaka.

"Kamenná ruža! 

Aj tam, aj hentam! 

A tamto je celá kamenná rodinka!" 

Hopsá Človek knihomoľ
vpravo, vľavo
a zas vpravo a zas vľavo. 

Človek rozumný zhovievavo pokyvkáva hlavou.

"Fialováááá kvetnkááááá!"
Huláka Človek knihomoľ. 

"Len sa z toho nepotentuj!"
Vraví si pre seba
Človek rozumný
a zhlboka dýcha. 

Čistá hlava, čistá myseľ.

"Božské, božské!"
Nadšenie naberá na obrátkach.

"Jééj, včielka. Tá je krásna, keď nie je u nás v byte. Však?" 

Človek knihomoľ má svoje zásady. 

Ak je v izbe včela či osa, 

on (zbabelo) kukučkuje za dverami

a dohovára malému bzukovi, aby odpálil von.

Človek rozumný v duchu odkladá konzultáciu s odborníkom v bielom plášti.
"Nie je to až také zlé.
Ešte zopár vychádzok a stav sa stabilizuje".

 "Sedmokráska!"

"More sedmokrások!
Oceán sedmokrások!" 

Eufória Človeka knihomoľa
práve dosiahla Gerlachovský štít.

Okamih,
a
Človeku rozumnému
zastal rozum. 

V duchu konzultuje s odborníkom v bielom plášti. 

"MARGARÉTY! 
Toto sú MAR GA RÉ TY!".