Nick Cave? Lovely Creature!

Nick Cave and the Bad Seeds vydali vo februári 2013 nový štúdiový album

Push the Sky Away.

V diskusii k jednému článku o tejto udalosti istý internetový diskutujúci napísal, že o ňom (Nickovi) počuje prvý krát, ale asi aj posledný. Skonštatoval, že 10 sekúnd z Jubilee Street, "uplakanej balady bez chuti a pachu" je naňho veľa. V duchu som sa zhovievavo pousmiala.

Niekedy v druhej polovici 90. rokov na MTV spievala Kylie Minogue do omrzenia s akýmsi podivínom skladbu "Where the Wild Roses Grow." 

V tom čase sa ku mne náhodou dostal album Murder Ballads, charakterizovaný ako zbierka nových a ľudových balád o vraždách z vášne. 

Nick Cave and the Bad Seeds boli pre mňa zjavením. Počúvala som Murder Ballads cez slúchadlá stále a stále a nemohla sa nabažiť tej inakosti.

Album obsahuje desať skladieb. V čase, keď som ho premiérovo počúvala, ma tieto "zasiahli" najviac:

Stagger Lee

Henry Lee

Lovely Creature

The Curse of Millhaven/ balada s najväčším počtom úmrtí

The Kindness of Strangers

Death Is Not the End / jediná balada, kde nik nie je zavraždený

A prečo to zhovievavé pousmiatie? Pretože Nick Cave je úžasný bard. A iste, nespieva dokonale, ale o to viac je jeho prednes plný citu.

Nick Cave and the Bad Seeds vydali doteraz 15 štúdiových albumov. "Uplakaná balada bez chuti a pachu" nie je ani na jednom z nich. 

P.S. Aby som nezabudla. Push the Sky Away. Odporúčam.

Texty skladieb z albumu Murder Ballads sú dostupné tu, alebo tu.  


 

This is a man's world, this is a man's world. But it wouldn't be nothing, nothing without a woman or a girl.

V podstate ma neoslovujú ženy - speváčky. 

V podstate ma nebaví pozerať sa v telke na spievajúce ženy, prvoplánovo viac vyzlečené, ako odeté.

V podstate je komická Madonna, 
keď v Istanbule ukazuje svoju 53 ročnú prsnú bradavku. 
Že vraj chcela takto protestovať a zároveň vyjadriť 
podporu tureckým ženám, 
ktoré nemôžu absolvovať potraty. 

Ako vravia naši hokejisti:"Tak určite!"

  

V podstate je mi ľúto Britney Spears, 
keď na Femme Fatale Tour spieva v gatiach a podprsenke. 
To mi pripomína Renée Zellweger, 
ktorá bola v roku 2007 na medzinárodnom filmovom festivale 
v Karlovych Varoch za hlavnú hviezdu.
V rifliach a čiernom tričku s dlhým rukávom. 

Lebo jej batožina sa stratila niekde na letisku. 

Možno aj Britney sa počas celého turné 
len niekde strácali kufre s oblečkami.

Napriek tomu v podstate ale milujem 
zopár ženských hlasov 
a ich nositeľky. 

Janis Joplin. 

Nebola sexuálnym symbolom, nebola ani krásna. 

V rebríčku 100 najväčších spevákov všetkých čias, 
ktorý zostavil časopis The Rolling Stone, 
sa umiestnila na 28 mieste. 
To tým hlasom.

Tina Turner 

Pieseň Proud Mary pôvodne zložil John Fogerty pre svoju skupinu Creedence Clearwater Revival 
v roku 1969. Jej coververzia v podaní Tiny a Ike Turnera vyšla začiatkom roku 1971. 

Tina nebola práve modelkovsky krásna, ale ten hlas! 
A ten tanec! 
Tie nohy! 
Chodiace afrodiziakum!

Kate Bush 

 Pamätám si, ako som niekedy začiatkom 80. rokov (v minulom storočí :-) ) 
počula prvý raz Kate, 
ako spieva éterickým hlasom 
Wuthering Heights (Búrlivé výšiny). 
Akoby spieval anjel.

Kate ovplyvnila celý rad speváčok. 
Florence Welch, Tori Amos, PJ Harvey a mnohé iné inšpirovala svojou tvorbou.

"Neverím v Boha, ale keby som to urobil, bola by jej hudba mojou  bibliou," 
povedal trip hopový spevák Tricky.

Etta James

Videli ste film Cadillac Records? 
Pamätáte si, ako Beyonce (Etta James) spievala All I Could Do Was Cry? 
Tiež ste mali zimomriavky po celom tele?

V roku 2006 nahrala Etta album All the Way. 
Naspievala naň aj coververziu slávnej skladby Jamesa Browna 
It's a Man's Man's Man's World. 
Milujem ju za to! 

Lebo:

This is a man's world, this is a man's world
 But it wouldn't be nothing, nothing without a woman or a girl

Joan Jett

Výrazná osobnosť ženského rocku. Pre mňa prototyp skutočnej feministky. 

Tá, čo spieva „I love rock and roll, so put another dime in the jukebox baby...“ 

Jedna z dvoch žien na zozname 
100 najväčších gitaristov všetkých čias 
časopisu The Rolling Stone (tá druhá je Joni Mitchell).

Ak by som sa ešte raz narodila,
 daj Bože, 
nech som 
Joan Jett :-)

Týždeň s chrobákom v hlave

Pondelok večer.
Pred spaním si dám Californication.
Jedenásta časť druhej série má názov "Blues from Laurel Canyon."
Končí dvadsiata druhá minúta, Hank prichádza za Lewom Ashbym.
V pozadí znie hudba,
ženský hlas spieva niečo notoricky známe.
Ashby skolabuje po kokaínovej dávke, nabiehajú titulky.

Ľahnem do postele, zhasnem lampu, zatvorím oči. V ušiach mi stále a stále znie TÁ pieseň.

Presne viem, že poznám inú jej verziu. 

Začiatok piesne, akustická gitara a spevák. 

Dni v týždni ubiehajú. 

Občas sa mi nutkavo pripomína melódia TEJ piesne. 

Hľadám, googlim, idem na to však zle.

Zabudla som, že v seriáli to spievala žena.  

Skúšam
Red Hot Chili Peppers, Pearl Jam, 
Soundgarden, Linkin Park, Faith no more 

aj Limp Bizkit. 

A nič. 

Viem, že to viem, že to poznám, ale nechytám sa.

V piatok je nutkanie už prisilné.

Stiahnem si "Blues from Laurel Canyon"

a večer púšťam kúsok s TOU piesňou dcére. 

Pár klikov a máme to. 

Bola som tak blízko! 

TÁ pieseň sa volá Behind Blue Eyes.
V roku 2003 urobila skupina

Limp Bizkit
jej veľmi úspešnú cover verziu.

V časti "Blues from Laurel Canyon" spieva Sheryl Crow.

A originál? 

V roku 1971 vydala skupina The Who jeden zo svojich

najznámejších a najpopulárnejších albumov 

Who's Next.

Okrem TEJ piesne Behind Blue Eyes, album obsahuje aj

úvodné piesne ku kriminálkam 

C.S.I.: Kriminálka New York Baba O'Riley a

C.S.I.: Kriminálka Miami  Won't Get Fooled Again. 

 

Seasons in the Sun

Goodbye my friend it's hard to die

When all the birds are singing

In the sky

Now that spring is in the air

Pretty girls are everywhere

Think of me and I'll be there

Tak som sa včera večer vďaka jednému hudobnému televíznemu programu preniesla o nejakých 35 rokov v čase dozadu. Mám niečo cez desať a so správnou hudbou aj začínajúca puberta bolí menej :-)

Terry Jacks v rádiu spieva Seasons in the Sun (pre nás socialistických Karel Gott a Léta prázdnin) a mne je veľmi, ale naozaj veľmi "sentimentálne." O pár rokov vo mne podobné pocity vyvoláva skladba Children of the Sea (Black Sabbath), ale to už predbieham. 

V čase Seasons in the Sun o existencii heavy metalu, progresívneho rocku, či hard rocku ešte netuším.

Je rok 1979, skupine Modus vychádza debutový album, Marika Gombitová spieva, že "dievča ľahko nezabúda aj keď vychodí školu prvých slz" a Meky Žbirka jej kontruje "vieš byť zlá, vieš ma liečiť, s tebou som vždy niečí, vždy niečí."

Končí základná škola, je leto, sme partia dievčat, veľká štvorka. Chodíme na dedinské zábavy, tancujeme na Katapult, aktuálna skladba tohto obdobia - "kolotočárska" Dvě růže krepový :-) 

Hvězdy, louka, sedmikrásky, a tvůj první důkaz lásky

Poznalas pak v okamžení, jak se dívka v ženu mění

Kdo ví, kdo ví, snad jenom ty růže krepový

Teď už víš že svět se točí, syn má po těch hvězdách oči

Krásný oči duhový a kde je táta, kdo to ví

Kdo ví, kdo ví, snad jenom ty růže krepový  
  

   

Sedím doma v kuchyni, predo mnou môj vyproseno vyrevaný "kotučák" Tesla B700 mono a okolo neho nahraté pásky "emgetonky", "BASFky".

Kamarátka ma staršieho brata, a ten má snáď milión LP. Žiadne socíkovské, ale naozajstné západniarske. 

Spoznávam  ELO, nahrávam si  LP Discovery, potom Kiss a Dynasty. Páči sa mi Charisma, púšťam si ju do omrzenia." Počúvam LP Breakfast in America a zamilujem si Supertramp.

O pár rokov neskôr objavím u budúceho pána Polovičku na WC u nich doma nalepený plagát KISS :-)

Prvý raz sa stretávam s progresívnym rockom. Pink Floyd a The Wall. Neskutočne krásna hudba.

Je leto, chodíme do kina. U nás v dedine kino nie je, autobusom vyrážame každý týždeň do 3 km vzdialenej strediskovej obce a okolo polnoci sa vraciame peši nazad. Dopozeráme v kine mysteriózny Dotyk Medúzy a cesta domov ubieha viac ako rýchlo. Chcelo by sa povedať, že sa nám za pätami práši :-)

Minule premietali Horúčku sobotňajšej noci. Kamarátkin brat má vari všetky LP, čo práve letia. Ja mám onedlho v zbierke pások Saturday Night Fever: The Original Movie Sound Track  a o pár dní to poznám spamäti.

Mám čerstvých sedemnásť, presťahovali sme sa z dediny do malého mesta. Spoznávam partiu, v ktorej je aj môj budúci pán Polovička. Nechodíme na čaje o piatej, schádzame sa všetci cez víkendy na chatách. Počúvame Progres 2, Abraxas, Black Sabbath, Led Zeppelin‎, Deep Purple, Uriah Heep, AC/DC, Nazareth.

V kozube horí oheň. Progres 2 a LP Dialog s vesmírem a Třetí kniha džunglí, naše malé hudobné biblie, dokážeme točiť do omrzenia. A keď už nás omrzia, počúvame Radošíncov a Šimka a Grossmana. Odriekame celé pasáže z ich tvorby a predbiehame sa v ich reprodukovaní :-)

Chlapci hrajú na gitare Salome, Anděla, Nevidomú dívku, Morituri te salutant, Důchodce. Je rok 1983 a ja si doma na kotučáku púšťam Krylovu Bratříčku, zavírej vrátka.

Kamarát M príde so synthpopom. Tancuje kockato ako vtedy Peter Nagy, aj vyzerá podobne ako on a chlapci si z neho uťahujú, že: "Len aby ti to neostalo" :-)  Páči sa nám Yazoo, pretože Alison Moyet má božský hlas.

Pán budúci Polovička má z Juhoslávie dva LP Iron Maiden. The Number of the Beast a Piece of Mind. Počúvam The Number of the Beast a zamilujem si vďaka nej heavy metal. Navždy.

Mám svoje prvé rifle wranglerky z Tuzexu a na tričku machrujem kovovou plackou s nápisom Deep Purple.

Na internátnej diskotéke hrá muzika a kamoška vraví, že spieva nejaký Michael Jackson a že tá skladba sa volá Bili Džín.

Jak jsem šel kolem, viděl jsem více,
 než se vidět má, to nebyl jen dojem,
 ten prostý fakt, že jsi mi nevěrná,
 vím, to chce klid, když má to být.

 

Rozišla som sa s pár týždňovým frajerom. Dá mi to patrične vyžrať. Berie gitaru a na chate sa pred všetkými vyspieva z mojej zrady. Fíha, túto od Schelingera nepoznám, pekná, vravím si. Aj rozchody majú svoje plusy :-)

O pár rokov sa vydávam za svojho pána Polovičku, kvôli ktorému som zradila. Narodí sa nám prvá dcéra, v rýchlom slede druhá, a napokon syn. Plienky, cumlíky, kašičky, osýpky, kiahne, soplíky či prvé zúbky dávajú zabrať.

Kotúčak mám stále. Bývame u svokrovcov, púšťam si ho len tak piánko. Hanbím sa nahlas, veď som vydatá. Nepatrí sa. Háčkujem, štrikujem, šijem na deti, sebe. Akurát keď umývam okná, trocha svojho mono milého prevetrám a vytuningujem. Akože, nech robota ide rýchlejšie.

Začiatkom roka 1990 sa sťahujeme do "vlastného" štátneho bytu.

V apríli 1992 dáva telka koncert na pamiatku Freddie Mercuryho. Celý týždeň sa naň tešíme. Začína program, rozcítene spomíname na Freddieho a pridávame hlasitosť.

Ani nie v polovici príde na návštevu svokra. Odchovaná na ľudovkách, nevšíma si naše citové rozploženie a prekecá zvyšok koncertu. Nič v zlom, len nie je rockerka :-)

Deti rastú, možností, ako sa dostať k dobrej hudbe je čoraz viac.

Janis Joplin, Mike Oldfield, Joe Satriani, Nick Cave, Jethro Tull, Aerosmith, Trans-Siberian Orchestra, Creedence Clearwater Revival, Thin Lizzy, Metallica, Carlos Santana, či Xavier Naidoo ale aj Johnny Cash sú medom na moju dušu.

Počúvam Rádio Beat. Moderátor rozpráva o americkej skupine Lynyrd Skynyrd, južanský rock. Púšťa skladbu, možno Simple Man. Nádhera. 

Inokedy spomína nejakého muzikanta a potom hrá jeho skladbu In This River. Okamžite googlim meno a nachádzam heslo Zakk Wylde. Prepojenie na Dimebaga Darrella ma privedie k Pantere a skladbe Cemetery Gates.

Baví ma poznávať hudbu. Veľmi. 

Je pred Vianocami 2011. Pečiem a pečiem a pečiem. Mám toto voňavé obdobie veľmi rada, ale aj ja mám svoje psycho limity. 

Večer, keď ako tak upracem v kuchyni, sadám k počítaču a len tak relaxačne behám po YouTube. 

Náhodou mi vyskočí skupina, ktorú poznám len matne podľa mena. System of a Down a skladba Chop Suey! Teda, už dávnejšie ma nič hudobné tak nenaštartovalo. Doplním si poznanie skupiny o pár ďalších skladieb a smutno krásna Lonely Day spečatí náš ľúbostný vzťah :-) 

A koho som obdivovala, keď som mala niečo menej, ako desať? Predsa najkrajšiu slovenskú speváčku tých čias. Evu Kostolányiovú!

Ej padá padá rosenka

Hej, ty! Nespíš? Nemôžeš? Ani ja. 

Dáme si liečbu artrockovým Blue Effectom?  

Radim Hladík nám zabrnká na gitaru, Honza Křížek zanôti.

Srdce stisne, inak sa nedá :-)

Ej padá, padá rosenka
Spaly by moje očenka
Spaly by moje, spaly by aj tvoje
 Spaly by, duša má, oboje.

Ej padá, padá listopad
Pozdravuj milů nastokrát
Pozdravuj milů, holuběnku sivů
Že sa už nevrátím nikdy viac.

Dobrú noc.

Oscara získava...

Prihodilo sa mi ocenenie. Darovala mi ho šikovná Aďka, ktorá má chutnú a voňavú kuchyňu.

Ďakujem ti Aďka. Prekvapenie je na mojej strane :-)

Ocenenie si podelím s niekoľkými blogerkami:

Aneta - lebo mi jej recenzie kníh občas ťahajú eurá z peňaženky :-)

Jana - lebo mi je u nej na blogu fajn.
        
Janya - lebo je pútavá.

Vanilka - lebo stále číta, je na materskej dovolenke a - napriek tomu - je normálna :-) (pozn. na margo istých internet. diskusií na tému "mamynka")

A toho osemdesiateho prvého Oscara by si zaslúžil Mickey Rourke za Wrestlera. Lebo! 


Bruce, povedz to piesňou.

Fíha, už je október?

Teda, ak sa raz budú udeľovať 

Nobelové ceny pre lenivých blogerov, 

môžem si chystať róbu na slávnostný ceremoniál :-) 

Moja blogpauza 

sa dĺžkou dá porovnať s rozkvitnutým obdobím 

mojej prvej orchidei. 

Už to /kvitnutie/ má za sebou a odpočíva. 

V pokoji.

A čo som počas blogpauzy "robila" ja?

Degustovala božské plody. 

Napríklad. 

Vhodný popevok? 

Na Miami sa v pote tvári sami známi milionári opaľujú, na Miami Beach... 

Zvykala si na melasu v káve. Namiesto cukru, či medu. 

Lebo je zdravá. 

Som čítala :-)

Odfotila všetkých 38 mosadzných plakiet vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach.

Cenu „HERCOVA MISIA“ (Actor‘s Mission Award) 

za mimoriadny prínos hereckému umeniu vo filme 

udeľuje od roku 1995 svetovým hereckým osobnostiam 

Filmový festival Art Film.

Zamilovala si syrové paprikové kocky
na Salaši Krajinka.

Ochutnáte a ako by povedal jeden seriálový Miňo,  

budete mať - jak sa hovorí - nebíčko v papuli!

Dohovárala jednej strakatej fialke Fickle Flirt, 

aby nezmodrela. 

Nedala si povedať, slečna dnes už Modrá :-)

Listovala v papierovom archíve IKEA, a tešila sa na nový. 

Voňavý. Papier. 

Keď sa zima opýta, čo som robila v lete.

Zavarila zopár brusníc. 

Prvý raz.

"Budú jedlé?" 

pýtam sa ja.

Moja Cath Kidston. Mini pidi. 

Od dcéry. 

Bola som málo dobrá. 

Keď budem veľa dobrá, bude maxi a nepidi Cath Kidston:-)

Pestujem peknuľku zo stoniek.

Niekedy sa oplatí upratovať v zásuvkách.

Ja a pán Polovička na koncerte Deep Purple. Čistá nostalgia.

Je krátko po revolúcii, na sebe máme nepravé hnedé americké "bomberky". 

Mrzneme na amfiteátri v Košiciach. 

Aplaudujeme už keď začne hrať nejaká neznáma predkapela.

Moľa vo mne. 

Knižná. 

Jej obete od konca jari 2011.

Dominik Dán bol tentoraz nemastný, 

zato Leo Rosten a jeho pan Kaplan boli delikatesa. 

Výborný preklad, proste knižný lanýž.

Miláčik King. Práve čítam Nespavost. 

Od začiatku mám jasno. 

Ak by to natočili, ten Ralf (postava) je čistý Clint Eastwood.

A na strane 462: "Ach Ralfe, ozvala se Carolyn. Cožpak jsi Clint Eastwood?" 

He! a ešte raz. He! a He!

Aj počas sobôt som raňajkovala.

Müsli s jogurtom majú v tento deň pauzu. 

Niečo ako nepísané pravidlo.

U jedinca, ktorý ich neobľubuje. 

Tie pravidlá.

"Objavila" som si jednu hudobnú starožitnosť. 

Stranglehold, rok 1975. 

Pieseň z debutového albumu Teda Nugenta. 

Ten frajer so super hlasom, ten so sivou briadkou je Derek St. Holmes. 

Tedovi trčí z nohavíc chvost, je aktivista a jeden z popredných zástancov práv majiteľov zbraní. 

Ale inak výborný muzikant :-)

Obedovala som. 

Keď sa pot z tela lial cícerkom, nenáročne. 

Ale chutne.

Po lete. Aby som neosprostela. 

Prečítam si.

Takže október? 

Pozitívna informácia!

Napadá

SNEH 

a budú  

VIANOCEEEEE.

Waitin' On A Sunny Day

It's rainin' but there ain't a cloud in the sky
 Musta been a tear from your eye
 Everything'll be okay
 Funny thought I felt a sweet summer breeze
 Musta been you sighin' so deep
 Don't worry we're gonna find a way

I'm waitin', waitin' on a sunny day
 Gonna chase the clouds away
 Waitin' on a sunny day

Without you I'm workin' with the rain fallin' down
 Half a party in a one dog town
 I need you to chase the blues away
 Without you I'm a drummer girl that can't keep a beat
 And ice cream truck on a deserted street
 I hope that you're coming to stay

I'm waitin', waitin' on a sunny day
 Gonna chase the clouds away
 Waitin' on a sunny day

Hard times baby, well they come to tell us all
 Sure as the tickin' of the clock on the wall
 Sure as the turnin' of the night into day
 Your smile girl, brings the mornin' light to my eyes
 Lifts away the blues when I rise
 I hope that you're coming to stay

Bublanina pečená s jednou hudobnou srdcovkou :-)

Clarence Clemons, sympatický saxofonista. Ďalší, ktorý je už v hudobnom nebi.

Ty slzy dávno vpila tráva

Keby tak pred 25, či 30 rokmi mal v Československu 

14. február
dnešný Valentínsky status,

prežívala by som ho pravdepodobne 

pubertálne bolestno hudobne.

Jirko Schelinger by mi spieval Šípkovú Ruženku,  

Petr Novák s Povídej by skúšal silu
mojich slzných vačkov 

a Katapult s Blues by ma totálne
citovo odrovnal :-)

Iste by som v tento "zaláskovaný" deň nezabudla
na maďarskú Omegu
a jej  Gyöngyhajú lány,
ani na Vladimíra Mišíka a Václava Hraběte
a ich nádhernú
Variace na renesančí téma.

Pustila by som si Olympic
a Ty slzy dávno vpila tráva.

Pavel Váně
by ani nezačal spievať
Píseň o jablku, 

a moja pubertálna
labilná nervová sústava
by bola v koncoch.

Dnes mám o 25 či 30 viac,
Valentínske mámenie mi je celkom ľahostajné
a pri "dojákoch" z mladosti už nebulím.

Pri Gimme Gimme Gimme Gimme Gimme Your Love
 nostalgicky spomínam
na západonemeckých The Teens,
ktorých som kedysi dávno
celkom
(môj ty bože!)
žrala :-)