nedeľa 16. mája 2010

O Krištofovi (takmer) Kolumbovi

Dnes ma oslovila Pet s foto štafetou, ktorá zdá sa, naberá úspešne na obrátkach :) Rada som sa zapojila, ale ako správnemu PC bordelárovi sa mi ťažko hľadala konkrétna fotografia.

Takmer v každom priečinku s fotografiami som nachádzala jeden môjmu srdcu veľmi blízky „objekt“ a spomínala pritom.

Vo februári 2001 sa túlal ulicami nášho mestečka asi ročný najdúch anglického kokeršpaniela, kým si ho nevšimli dcérine kamarátky. Doniesli ho k nám. Len tak, ukázať ho, bezradné, čo s ním.

Bola sobota, manžel sa chystal na prechádzku a tak sa podujal, že ho vezme (s provizórnym obojkom a vôdzkou) so sebou. Bez plánu čo ďalej.

Vrátili sa podvečer. Psík bol špinavý a tak nasledoval ďalší krok, kúpeľ.

Nadišla noc a najdúch ostal prespať. Lenže! On sa bál! Nechcel byť sám, obchádzal spálňu, hľadal prirodzeného vodcu svorky. Či chcel, alebo nie, musel manžel odísť do obývačky a pár nocí stráviť na gauči, s rukou ochranne spustenou dole, na psíkovi.

Nebol tunajší, to by si už miestni psíčkari dali echo, že sa komusi z nich stratil kokrík. Pravdepodobne sa ho zbavili turisti a tak bolo po niekoľkých dňoch viac ako jasné, že sa naša rodinka rozrastá o ďalšieho člena.


Nevedeli sme, ako sa pôvodne volal, preto sme preňho hľadali charakteristické meno. „Bude sa volať Krištof, ako Kolumbus,“ rozhodla som. „Je to cestovateľ, objavil predsa nás!“ Napodiv, reagovať na nové meno mu nepôsobilo žiadne ťažkosti, hlavne ak pokrik: „Krištof, k nohe!“ bol spojený s maškrtou.

Prežili sme s ním mnoho krásnych chvíľ, bol to vetroplach. Kedy mohol, vtedy ušiel voľne si pobehať. Onedlho sa však vrátil. Vedel kde je jeho domov.


6 . októbra 2009 sa jeho pozemská púť skončila (rakovina si nevyberá, nepomohla ani operácia).

Odišiel do psieho neba, kde iste šantí ako zmyslov zbavený, kradne psiemu Pánu Bohu na Vianoce salónky zo stromčeka a psiemu svätému Petrovi iste lezie nepozorovane do postele.


Rada predávam štafetu ďalej týmto inšpiratívnym blogerkám:

  • Janka http://janka20.blogspot.com/
  • Zuzka http://moja-stranka.blogspot.com/
  • Janka http://designeclectic.blogspot.com/
  • Chic Ada http://chicada.blogspot.com/
  • Martinka http://tildasweethome.blogspot.com/

piatok 14. mája 2010

Nevedomky napravená reputácia praktika ;-)

Dnes večer ma Ten, čo daroval nože, medziskypne veľmi potešil. Vie, že listovanie v časopisoch o bývaní mi spôsobuje neskutočnú rozkoš, a tak mi ju rovno zdvojnásobil.

O pár mesiacov budem lúskať fínske häätläpatlaa texty...

...a keď to napokon vzdám, uspokojím sa s „čítaním“ obrázkov :)

Ja zas Toho, čo daroval nože, na diaľku vďačne a trocha zištne prikŕmim strapcom čerstvých,

či sušených antioxidantov ktoré má rád, aby jeho snaha tešiť ma farebným papierom nemala konca :)

sobota 8. mája 2010

Pani Papkáčová počúvala hlasy ;-)

Digitálna váha je mrcha kamarátka. Provokuje číslami, o ktorých by jeden povedal, že si ich snáď vymýšľa. Teda, keby nebolo zrkadla. To nepopustí a vrčí: „Necháš to bravčové pliecko?! Chceš byť na jeho obraz?!“ No, nechcem, a tak si v mäsiarni kupujem pstruha.

„Vyšperkujem“ pána okatého šalátovo-olivovo-paprikovo-uhorkovo-paradajkovo-cibuľovo-reďkvičkovou obsesiou...

...polejem olivovým olejom, posypem sušenou bazalkou, lebo...

... čerstvá prťolínka jaksi taksi nateraz len dekoruje okno.

Po priemerne zdravom obede nasadím na uši imaginárne protihlasové klapky a priateľsky si pokecám s Míšom, pretože ten rozumie mojim duševným poryvom najlepšie :->

streda 5. mája 2010

Žena s vnútornou slobodou

Dnes mi prišlo nové číslo mojej obľúbenej Xantypy na titulke s herečkou Evou Holubovou.

Cez deň som časopis len narýchlo nedočkavo prelistovala a teraz večer som sa začítala do rozhovoru s Evou.

„Takhle, jak jsem teď, bych chtěla být třeba dvacet let. Abych se nažrala tý vnitřní svobody, kterou v sobě mám.“ hovorí Eva.

Na tomto zábere pôsobí Eva distingvovane, akoby si práve odložila striebornú lyžičku k porcelánovej šálke Thun.

Nedistingvovaná, ale o to pôsobivejšia bola vo filme Knoflíkáři. Na hlášku „neživíš, tak nepřepínej„ sa veru nezabúda :)

pondelok 3. mája 2010

Čím obdarovať manželku :-)

Pred časom som dostala darček z Fínska. Žiadna vintage, či shabby chic rozkoš sa nekonala. Môj výsostne praktický manžel mi doniesol sadu troch nožov.

Aby som mu však nekrivdila, nože majú naozaj krásny dizajn, do ruky padnú akoby ich mala odjakživa uchopené a vďaka kvalitnej nerezovej oceli je ich čepeľ čertovsky ostrá.

Nože Chef Set pochádzajú od dánskeho renomovaného výrobcu SCANPAN a napriek tomu, že nie sú práve „vintage“, spôsobujú mi potešenie vždy, keď s nimi pracujem.

sobota 1. mája 2010

O istej Emmeline

Pri prezeraní severských blogov som dávnejšie narazila na Emmeline a jej blog. Cecilie Abrahamsen, ako znie jej skutočné meno, si to svoje blogové "Emmeline" požičala od anglickej politickej aktivistky, feministky Emmeline Pankhurst.

Cecilie sa často umiestňuje v istom zozname top 10 najnavštevovanejších nórskych blogov. Píšu o nej tu aj tu.

Po nórsky síce neviem, ale aj to, čo vyplodí prekladač z jej blogu, je svieže, vtipné. Navštevujem jej blog veľmi rada. Dýcha z neho pohoda, aj bez znalosti jazyka.

Sama doma

Dnešný deň bol priam ideálny. Žiaden stres, medziľudská komunikácia obmedzená na minimum...

...bola som doma sama so sebou, bolo mi fajn...

...so zapnutým telefónom, keby ma moje ľudské potvorky roztrúsené po svete potrebovali :)