Nedeľná vražda kinetózy a tyčinková dilema

Moje autocestovateľské útroby ovláda pani kinetóza. V kombinácii s cestou do Košíc cez Jahodnú infarktová kombinácia. 

Včera podvečer som sa dala nahovoriť na jeden útrpný kinetózny autotanček. Nadopovaná Gingerom, hor sa do košického Hornbachu.

Držiac sa hesla: „Každá krivda musí byť vykúpená!“, prihadzujem na vozík oregano, levanduľu, nejakú roztomilú ťahačku s malými lístkami,

10 kíl substrátu na izbové rastliny, zopár keramických obalov na kvety, plastovú krhličku na polievanie... 

 ...a napokon tyčinkové hnojivo na kvitnúce rastliny. Kinetóznu krivdu som večer úspešne nákupne zavraždila :)

Mám však dilemu. Polovica balenia tyčinového hnojiva patrí nejakej neznámej polovičke v Česku! 

Otvorím teda pravú časť, ktorá mi prikazuje: „OTVORE TU“ a tú ľavú „OTEVŘETE ZDE“ poslušne ponechám zatvorenú. 

Čo ak sa časom ohlási niekto spoza rieky Moravy a bude si nárokovať svoj diel?! :)

Rytierom vo vlastnej kuchyni

 

Zbožňujem túto burinku.

 Troška zeleného do polievok, gulášu, zemiakov, či ryže a osadenstvo ponorky zvanej Domov vás pasuje za Rytiera platinovej varešky.

 

Minule som varila hlivovú polievku, dochutila ju burinkou a...

  ...hups, než som si s polievkou dojednala fototermín, vychliapala som ju. Sorry :) 

Dámy a páni, predstavujem vám kráľa mojej kuchyne, ligurček lekársky.

Den je krááásný, den je krááásný s tééébou

Vonku je pod veveričku a v zeloovocí sa v plaste lascívne prevaľujú trojeurové rozkošnice.

 

 Skrblícky špekulujem, vediac, že im napokon aj tak poviem: „Áno, yes, ja, oui, si, kyllä, да!!“

 Obligátna ranná dávka müsli s Activiou, potom dva deci rannej vysokotlakárskej Carokávy...  

 

...a môžem si naordinovať pár sladkých spaľovačov tukov.

Kašľať na nečas, žalúdok si spieva: „Den je krááásný, den je krááásný, den je krááásný s tééébou.“.

Kde je vôľa, tam je kvetinová cesta :)

Počas Vianoc v roku 2008 nám kuchynské okno zdobili tri červené mini vianočné hviezdy.  

Naša domáca tradícia hovorí, že prežijú ešte ako tak do Silvestra a potom ich krása odchádza do nenávratna.

Zrejme koncom roka 2008 bolo niečo v ovzduší, keďže dve krásky sa aj po Novom roku držali kvetinovými zubami nechtami pri živote. 

Tretia bola konzervatívna tradicionalistka, nech je jej odpadkový kôš ľahký :)

Napísať o dvoch preživších, že boli fotogenické, by bola urážka tohto slova. Zabudnuté na okennom parapete, s pravidelným prísunom tekutiny si však silou vôle vegetili.

Vo februári 2010 si obe povedali: „Už dosť!“ Jedna s väčším a druha s menším úspechom nahodili červenú.

Je koniec mája 2010 a prťolínky (aj keď nie výstavné kusy) sa stále červenajú. 

Holt, niekedy treba uprednostniť skrytô pred prvotným vzhľadom a počkať si :)

Aby to porantalo!

Pozerám cez okno a vravím si: „Aby to porantalo! Deň začínal ideálne slnečnopekne!“

Rýchlo začal a ešte rýchlejšie skončil. A čo ešte zajtra! Počasie si snáď predplatil bôžik dažďa.

Nech mi je odpustené, naordinujem si troška nostalgie na fotografiách.

S pozdravom: „Romantici všetkých krajín, spojme sa!“ :) 

BBW nie je BMW!

Počuli ste už o hnutí za akceptáciu tučnoty? Že nie? Veru, ani ja som doteraz nič také u nás nezaregistrovala. Pritom hnutie vzniklo už pomerne dávno, koncom 60. rokov v Spojených štátoch.

O hnutí som sa dočítala až teraz, vďaka fotografii obéznej Beth Ditto.

Beth Ditto spieva v indie-rockovej americkej skupine Gossip, ktorej tvorbu nepoznám a sama seba označuje za lesbičku a feministku.

Beth ma zaujala na tomto zábere z koncertu v roku 2007. Odvtedy sa jej telesné proporcie dramaticky nezmenili.

V dnešnej dobe, ktorá (ešte stále) praje vychrtlým modelkám, bola pre mňa táto baba „aj rici aj cici“ naozaj prekvapením :)

Druhá dáma sa volá Kira Nerusskaya. Je aktivistka, režisérka. 

Kira cestovala po Rusku, celých Spojených štátoch, navštívila Londýn, Paríž ,Írsko a všade sa rozprávala so ženami o ich živote a diskriminácii v spoločnosti spojenej s obezitou. Z materiálu, ktorý natočila, vznikol nezávislý dokument Fat Girl Float.

Iste mi dáte za pravdu, že jednou z najznámejších československých baculiek bola herečka Helenka Růžičková. Jej osobnosť prebila každé kilo navyše a nás jej hmotnosť nerušila, mali sme ju radi takú aká bola, alebo práve preto.

Nuž a čo sa skrýva za skratkou  BBW? S neologizmom „Big Beautiful Woman“ („Veľká krásna žena“) prišla Carole Shaw, ktorá v roku 1979 začala vydávať módny a lifestylový  časopis BBW Magazine zameraný na ženy s veľkosťou prevažne nad č. 42.

Zdravím všetky „Veľké krásne ženy“ :)

Keď vonku chčije :-)

Dedo Komárek by to, čo je vonku, okomentoval príslovečným: „A chčije a chčije“. Ja som dnešok nekomentovala, ale na vylepšenie upršanej nálady som si pozrela nejaké staršie fotografie.

Pripomenula som si Veľkú noc spred pár rokov, keď bola najstaršia dcéra ešte stredoškoláčka, a aj takto sa realizovala.

Rada si svoje dielka zdokumentovala takmer krok za krokom, a tak mi zostala pamiatka na jednu z jej kreácií.

Varenie, pečenie aj zdobenie jedla ju baví. Len keby ten gombík neprišívala dvadsať minút :))