Waitin' On A Sunny Day

It's rainin' but there ain't a cloud in the sky
 Musta been a tear from your eye
 Everything'll be okay
 Funny thought I felt a sweet summer breeze
 Musta been you sighin' so deep
 Don't worry we're gonna find a way

I'm waitin', waitin' on a sunny day
 Gonna chase the clouds away
 Waitin' on a sunny day

Without you I'm workin' with the rain fallin' down
 Half a party in a one dog town
 I need you to chase the blues away
 Without you I'm a drummer girl that can't keep a beat
 And ice cream truck on a deserted street
 I hope that you're coming to stay

I'm waitin', waitin' on a sunny day
 Gonna chase the clouds away
 Waitin' on a sunny day

Hard times baby, well they come to tell us all
 Sure as the tickin' of the clock on the wall
 Sure as the turnin' of the night into day
 Your smile girl, brings the mornin' light to my eyes
 Lifts away the blues when I rise
 I hope that you're coming to stay

Bublanina pečená s jednou hudobnou srdcovkou :-)

Clarence Clemons, sympatický saxofonista. Ďalší, ktorý je už v hudobnom nebi.

O jednej traume z detstva :-)

V podstate som mala šťastné detstvo.

Až na zopár traum.

V nedeľu zvyčajne mama varila silný hovädzí vývar.
S domácimi cestovinami. 

Občas použila ako závarku niťovky.

Kúpené cestoviny, tenké ako vlas,
v silnom mastnom vývare.

Slizké. Odporné.

Moje súkromné "utrpenie mladého Werthera".

Keby som bola celebrita,

liečila by som si traumy z detstva noblesne,
s celebritným psychológom.

Ako necelebrita,
sa so svojimi detskými traumami
pasujem nenoblesne.

Vlatnoručne.

Zapravím, vyvaľkám, narežem, vysuším.

Viac, mnoho. Habadej :-)

Jééj, sedmokráska!

Ak sa 

Človek knihomoľ

dožaduje prírody, 

bez nátlaku opustí vlastné obydlie 

a zanechá v ňom svojho najlepšieho priateľa,  

KNIHU,

je najvyšší čas, aby jeho najbližší, zvyčajne 

Človek rozumný,

zvážil konzultáciu s odborníkom v bielom plášti.

Človek rozumný je rozumný, 

a pred konzultáciou s odborníkom v bielom plášti, 

dopraje 

Človeku knihomoľovi

rozlet krajinou.  

Pretože.

Jeden nikdy nevie. 

Nie, nie! Na hrad sa nepôjde!

Človek knihomoľ
vo vytržení pozoruje mravcov: 

"Aha, tamten nesie to ono,
do toho, no, oného!"

"Jéminenku!"
Obdivne hlesne
pri pohľade
na obyčajný kvet bodliaka.

"Kamenná ruža! 

Aj tam, aj hentam! 

A tamto je celá kamenná rodinka!" 

Hopsá Človek knihomoľ
vpravo, vľavo
a zas vpravo a zas vľavo. 

Človek rozumný zhovievavo pokyvkáva hlavou.

"Fialováááá kvetnkááááá!"
Huláka Človek knihomoľ. 

"Len sa z toho nepotentuj!"
Vraví si pre seba
Človek rozumný
a zhlboka dýcha. 

Čistá hlava, čistá myseľ.

"Božské, božské!"
Nadšenie naberá na obrátkach.

"Jééj, včielka. Tá je krásna, keď nie je u nás v byte. Však?" 

Človek knihomoľ má svoje zásady. 

Ak je v izbe včela či osa, 

on (zbabelo) kukučkuje za dverami

a dohovára malému bzukovi, aby odpálil von.

Človek rozumný v duchu odkladá konzultáciu s odborníkom v bielom plášti.
"Nie je to až také zlé.
Ešte zopár vychádzok a stav sa stabilizuje".

 "Sedmokráska!"

"More sedmokrások!
Oceán sedmokrások!" 

Eufória Človeka knihomoľa
práve dosiahla Gerlachovský štít.

Okamih,
a
Človeku rozumnému
zastal rozum. 

V duchu konzultuje s odborníkom v bielom plášti. 

"MARGARÉTY! 
Toto sú MAR GA RÉ TY!".

S apákom a mamákou

Ospalá mamáka sa modlí ďalej: "Hystám už spať, Pane. Budem já ísť odpočívať. Daj pozor, poslenný keď príde mój noc, daj prebudiť nebi. Ámen."

Apáka šomre: "Hát, starý človek len taký je. Bársde ide, bársčo robí... načo? Načo pójdeme my tam, nebo? Šak aj tam je takýto. Nikdo neni doma, ani ništ."

Koloman Kocúr: Apáka a mamáka. Neni doma, ani ništ, strana 118

Niekedy v roku 2002 vyšla vo vydavateľstve L.C.A. nenápadná novela Apáka a mamáka. Jej autor, Ľuboš Dojčan, alias Gérard Kolomage,

alias 

Koloman Kocúr,

v nej podmanivo zachytil pomaďarčenú slovenčinu svojich starých rodičov. Apáky a mamáky.

Bežný deň na dedine, komunikáciu medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú spolu večnosť, opísal úsporne a uveriteľne, s prímesou grotesky, až som mala miestami pri čítaní pocit, že som v epicentre diania. 

Vlastne, ja som tam chcela byť :-)

P.S. Koloman Kocúr, nech už robí čokoľvek, nech už sa práve volá ako chce, melie stále jazykom. A veruže mu to ide! 
Nech mi ľavačka okrivie, ak klamem! Počula som ho párkrát pár hodín vlastnoušne :-)

Keď je máj

 Najvyšší čas odložiť minimalistickú veľkonočnú dekoráciu.

Áno, aj túto!

Prestať myslieť na zimnú romantiku.

Aj tak stála za pár zajačích bobkov.

Ale už len pár mesiacov a jupííí!!!

Štyri ročné obdobia?
1. Zima
2. Zima
3. Zima

4. Zima

Stanovisko slečny Červenej:

"Kvôli niekoľkým nevianočným mesiacom predsa neprestanem v máji kvitnúť?!"

Centimeter od vrchu!

Dnešné slnečné ráno. 

Podávam pánovi Polovičkovi kávu s mliekom.

"Zas si ju zaliala okopisto!" frfle pán Polovička.

"Netáraj, je práve tak akurát!" frflem ja.

"Ja ju mám rád centimeter od vrchu!" frfle pán Polovička ďalej.

Fľochnem okom na hrnček, vstanem, a bez slova odchádzam z kuchyne.

Vraciam sa s krajčírskym metrom a strkam ho pánovi Polovičkovi do hrnčeka.

"He! Koľko máš od vrchu?! Centimeter!

"Ale ja ju mám aj tak radšej zaliatu jeden a pol centi od vrchu!" 

Pán Polovička sa nedá.

A slnečné ráno pokračuje :-)

Keď ich milujem, nie je čo riešiť :-)

 Som promiskuitná. Čitateľka.

 Vyznávam večnú lásku Puzovi, a koketujem s Kingom.

 Šepkám intímnosti do ucha Connellymu, a za ruku držím Pérez-Reverta.

 Hľadím odovzdane na Ruiz Zafóna, a túžim byť s Nesbøm.

 Milujem ich nadovšetko. 

Moja roztúžená čitateľská duša však nedočkavo čaká na ďalšie literárne lásky ;-)