Náhodou som sa dostal na Váš blog...

Ešte niekedy vo februári som si v minuloročnom príspevku našla komentár od študenta Štefana:

Dobrý deň! Náhodou som sa dostal na Váš blog, kde ma okrem iných nádherných fotiek zaujali lístky na Deep Purple z roku 1991 v Košiciach. Keďže som mladý, vášnivý fanúšik tejto kapely, mám veľký záujem o jeden takýto lístok, hoci som kvôli veku (vtedy 3 roky:))na tom koncerte nebol. Rád by som jeden od Vás kúpil, ak by cena bola prijateľná pre študenta :)

 Som teta podozrievavá, a tak som mu napísala:

Ahoj študent Štefan! Ozvi sa mi cez e-mail. Ten môj mám uvedený v profile.

Kontrolná otázka. Jeden slávny gitarový riff jednej skladby DP zahralo kde presne, v ktorom roku a koľko gitaristov? Rekord z ktorého roku prekonali? :-)

Ukázalo sa, že Štefan sa vyzná a má doma aj potrebnú literatúru :-) Vymenili sme si zopár e-mailov, potárali o našich hudobných srdcovkách a preposlali zopár YouTube linkov na muziku, ktorú máme radi alebo nás proste zaujala.

Vďaka Štefanovi som napríklad spoznala W.A.S.P.

Ozaj, Štefan, túto poznáš?  White Lion a jeden z ich mála hitov When the Children Cry. Môže byť, že? :-)

A za akú cenu som napokon Štefanovi poslala papierovú relikviu (rozumej jednu starú vstupenku z koncertu), aby bola prijateľná pre študenta?

Sympatického študenta Štefana som "obrala" o jednu čokoládu.

A trocha času, ktorý trávil so mnou cez našu e-mailovú korešpondenciu.

Dobrý obchod, čo poviete? :-)

Že Štefan je naozaj vášnivý fanúšik Deep Purple (ale aj skupiny Pink Floyd), mi dokázal mini "oltárikom", ktorý vytvoril na moju žiadosť, keď už mal relikviu doma.

Aha, ešte zostáva správna odpoveď na otázku:

JA: Jeden slávny gitarový riff jednej skladby DP zahralo kde presne, v ktorom roku a koľko gitaristov? Rekord z ktorého roku prekonali?

ŠTEFAN: V roku 2007 v Kansas City prekonalo 1683 gitaristov rekord z roku 1994 z Vancouveru v hraní riffu Smoke on the water. Ako fanúšika starej dobrej rockovej hudby ma to nezaskočilo :)

Som rada, že som ťa spoznala Štefan. 

Je jedno, koľko máme rokov. 

Uši a srdce máme naladené na podobnú muziku :-)
Všetko dobré ti prajem!

Veni, vidi, vici. Alebo, Hermína.

 Najprv bolo vajce.

 Veľkonočný stereotyp.

V piatok prišla Hermína.

Cez deň spala,

 večer hodovala.

Celý náš rodinný svet

ju obdivoval a láskal.

A Hermína láskala svoje bruško. Dôkladne.

Och, Hermína, spomenieš si niekedy na nás? 

Vravíš, že vždy, 
keď ti tvoj priateľ zabudne dať najesť? :-)

A je po sviatkoch. 

Len tej najnovšej vianočnej hviezde
z Vianoc 2011
je to ukradnuté.

Ako vždy.

Black Toast Forever

Svojho času randili spolu Johnny Depp a Winona Ryder. 
Johnny svoju lásku k Winone 
demonštroval tetovaním na ramene. 

Winona Forever.

 

Ja môjho času randím s Emmou Bridgewater. 

Sľubujem jej, že s ňou budem randiť, kým mi eurá dovolia :-) 

Emma Forever.

 

V roku 1985 hľadala Emma Bridgewater 
darček na narodeniny pre svoju mamu. 
Chcela jej kúpiť šálku s podšálkou, 
nenašla však nič, čo by sa jej zapáčilo. 

Rozhodla sa teda, 
že vytvorí niečo podľa vlastnej predstavy. 
Takto "jednoducho" začal 
príbeh jednej úspešnej značky.

V roku 2008 sa začala vyrábať sada s názvom 
Black Toast. 
Nadčasový, klasický a veľmi štýlový dizajn 
  sa stretol s veľkým úspechom. 

Autorom Black Toast je 
Matthew Rice, 
Emmin manžel.

A kto som ja? 

Priekopník. 

Prekopávam cestu milovanej Emme v našej domácnosti 

a v jej blízkom okolí :-)

 Ako sa vraví u nás na Spiši, 

Black Toast Forever.

Mám šesť chlapov. Plus jeden.

Snehulienka, Lothar Meggendorfer

Stojím v predsieni a krútim hlavou.

„Šesť párov pánskych topánok a ja tu bývam len s tebou. Kde je mojich zvyšných päť chlapov?“

 

Pán Polovička pribehne, zo skrine vyberie ďalší pár topánok a priloží ich k ostatným.

„Aha! Bývam so siedmimi trpaslíkmi!“

jeden z mojich "trpaslíkov" - Goblin :-)

„A ty si ich Snehulienka,“ dodáva pán Polovička.

Kladivo(m) - vankúšom na čarodejnice

Kde: V spálni.

Kedy: Neskoro v noci.

S pánom Polovičkom sa ukladáme k spánku. Zhasnem lampu.

„Rasťo bol s kamarátmi na dovolenke. Požičali si tereňák a poznávali krajinu. Že to bola čistá Afrika, povedal Rasťo.“ Hovorí do tmy pán Polovička.

„A kde to boli?“ pýtam sa.

„Nepamätám si, asi v Libanone.“

„Libanon nie je v Afrike.“

„Tak asi v Bejrúte.“

„Bejrút je hlavné mesto Libanonu!“ rozdávam nevyžiadané encyklopedické rozumy.

 Tresk vankúšom po hlave.

„Musíš byť najmúdrejšia!“

 Otočím sa chrbtom. Pche!

 Ticho. O chvíľu: „A Rasťo vravel, že...“

       

Tak dobrú noc :-)

Týždeň s chrobákom v hlave

Pondelok večer.
Pred spaním si dám Californication.
Jedenásta časť druhej série má názov "Blues from Laurel Canyon."
Končí dvadsiata druhá minúta, Hank prichádza za Lewom Ashbym.
V pozadí znie hudba,
ženský hlas spieva niečo notoricky známe.
Ashby skolabuje po kokaínovej dávke, nabiehajú titulky.

Ľahnem do postele, zhasnem lampu, zatvorím oči. V ušiach mi stále a stále znie TÁ pieseň.

Presne viem, že poznám inú jej verziu. 

Začiatok piesne, akustická gitara a spevák. 

Dni v týždni ubiehajú. 

Občas sa mi nutkavo pripomína melódia TEJ piesne. 

Hľadám, googlim, idem na to však zle.

Zabudla som, že v seriáli to spievala žena.  

Skúšam
Red Hot Chili Peppers, Pearl Jam, 
Soundgarden, Linkin Park, Faith no more 

aj Limp Bizkit. 

A nič. 

Viem, že to viem, že to poznám, ale nechytám sa.

V piatok je nutkanie už prisilné.

Stiahnem si "Blues from Laurel Canyon"

a večer púšťam kúsok s TOU piesňou dcére. 

Pár klikov a máme to. 

Bola som tak blízko! 

TÁ pieseň sa volá Behind Blue Eyes.
V roku 2003 urobila skupina

Limp Bizkit
jej veľmi úspešnú cover verziu.

V časti "Blues from Laurel Canyon" spieva Sheryl Crow.

A originál? 

V roku 1971 vydala skupina The Who jeden zo svojich

najznámejších a najpopulárnejších albumov 

Who's Next.

Okrem TEJ piesne Behind Blue Eyes, album obsahuje aj

úvodné piesne ku kriminálkam 

C.S.I.: Kriminálka New York Baba O'Riley a

C.S.I.: Kriminálka Miami  Won't Get Fooled Again. 

 

Seasons in the Sun

Goodbye my friend it's hard to die

When all the birds are singing

In the sky

Now that spring is in the air

Pretty girls are everywhere

Think of me and I'll be there

Tak som sa včera večer vďaka jednému hudobnému televíznemu programu preniesla o nejakých 35 rokov v čase dozadu. Mám niečo cez desať a so správnou hudbou aj začínajúca puberta bolí menej :-)

Terry Jacks v rádiu spieva Seasons in the Sun (pre nás socialistických Karel Gott a Léta prázdnin) a mne je veľmi, ale naozaj veľmi "sentimentálne." O pár rokov vo mne podobné pocity vyvoláva skladba Children of the Sea (Black Sabbath), ale to už predbieham. 

V čase Seasons in the Sun o existencii heavy metalu, progresívneho rocku, či hard rocku ešte netuším.

Je rok 1979, skupine Modus vychádza debutový album, Marika Gombitová spieva, že "dievča ľahko nezabúda aj keď vychodí školu prvých slz" a Meky Žbirka jej kontruje "vieš byť zlá, vieš ma liečiť, s tebou som vždy niečí, vždy niečí."

Končí základná škola, je leto, sme partia dievčat, veľká štvorka. Chodíme na dedinské zábavy, tancujeme na Katapult, aktuálna skladba tohto obdobia - "kolotočárska" Dvě růže krepový :-) 

Hvězdy, louka, sedmikrásky, a tvůj první důkaz lásky

Poznalas pak v okamžení, jak se dívka v ženu mění

Kdo ví, kdo ví, snad jenom ty růže krepový

Teď už víš že svět se točí, syn má po těch hvězdách oči

Krásný oči duhový a kde je táta, kdo to ví

Kdo ví, kdo ví, snad jenom ty růže krepový  
  

   

Sedím doma v kuchyni, predo mnou môj vyproseno vyrevaný "kotučák" Tesla B700 mono a okolo neho nahraté pásky "emgetonky", "BASFky".

Kamarátka ma staršieho brata, a ten má snáď milión LP. Žiadne socíkovské, ale naozajstné západniarske. 

Spoznávam  ELO, nahrávam si  LP Discovery, potom Kiss a Dynasty. Páči sa mi Charisma, púšťam si ju do omrzenia." Počúvam LP Breakfast in America a zamilujem si Supertramp.

O pár rokov neskôr objavím u budúceho pána Polovičku na WC u nich doma nalepený plagát KISS :-)

Prvý raz sa stretávam s progresívnym rockom. Pink Floyd a The Wall. Neskutočne krásna hudba.

Je leto, chodíme do kina. U nás v dedine kino nie je, autobusom vyrážame každý týždeň do 3 km vzdialenej strediskovej obce a okolo polnoci sa vraciame peši nazad. Dopozeráme v kine mysteriózny Dotyk Medúzy a cesta domov ubieha viac ako rýchlo. Chcelo by sa povedať, že sa nám za pätami práši :-)

Minule premietali Horúčku sobotňajšej noci. Kamarátkin brat má vari všetky LP, čo práve letia. Ja mám onedlho v zbierke pások Saturday Night Fever: The Original Movie Sound Track  a o pár dní to poznám spamäti.

Mám čerstvých sedemnásť, presťahovali sme sa z dediny do malého mesta. Spoznávam partiu, v ktorej je aj môj budúci pán Polovička. Nechodíme na čaje o piatej, schádzame sa všetci cez víkendy na chatách. Počúvame Progres 2, Abraxas, Black Sabbath, Led Zeppelin‎, Deep Purple, Uriah Heep, AC/DC, Nazareth.

V kozube horí oheň. Progres 2 a LP Dialog s vesmírem a Třetí kniha džunglí, naše malé hudobné biblie, dokážeme točiť do omrzenia. A keď už nás omrzia, počúvame Radošíncov a Šimka a Grossmana. Odriekame celé pasáže z ich tvorby a predbiehame sa v ich reprodukovaní :-)

Chlapci hrajú na gitare Salome, Anděla, Nevidomú dívku, Morituri te salutant, Důchodce. Je rok 1983 a ja si doma na kotučáku púšťam Krylovu Bratříčku, zavírej vrátka.

Kamarát M príde so synthpopom. Tancuje kockato ako vtedy Peter Nagy, aj vyzerá podobne ako on a chlapci si z neho uťahujú, že: "Len aby ti to neostalo" :-)  Páči sa nám Yazoo, pretože Alison Moyet má božský hlas.

Pán budúci Polovička má z Juhoslávie dva LP Iron Maiden. The Number of the Beast a Piece of Mind. Počúvam The Number of the Beast a zamilujem si vďaka nej heavy metal. Navždy.

Mám svoje prvé rifle wranglerky z Tuzexu a na tričku machrujem kovovou plackou s nápisom Deep Purple.

Na internátnej diskotéke hrá muzika a kamoška vraví, že spieva nejaký Michael Jackson a že tá skladba sa volá Bili Džín.

Jak jsem šel kolem, viděl jsem více,
 než se vidět má, to nebyl jen dojem,
 ten prostý fakt, že jsi mi nevěrná,
 vím, to chce klid, když má to být.

 

Rozišla som sa s pár týždňovým frajerom. Dá mi to patrične vyžrať. Berie gitaru a na chate sa pred všetkými vyspieva z mojej zrady. Fíha, túto od Schelingera nepoznám, pekná, vravím si. Aj rozchody majú svoje plusy :-)

O pár rokov sa vydávam za svojho pána Polovičku, kvôli ktorému som zradila. Narodí sa nám prvá dcéra, v rýchlom slede druhá, a napokon syn. Plienky, cumlíky, kašičky, osýpky, kiahne, soplíky či prvé zúbky dávajú zabrať.

Kotúčak mám stále. Bývame u svokrovcov, púšťam si ho len tak piánko. Hanbím sa nahlas, veď som vydatá. Nepatrí sa. Háčkujem, štrikujem, šijem na deti, sebe. Akurát keď umývam okná, trocha svojho mono milého prevetrám a vytuningujem. Akože, nech robota ide rýchlejšie.

Začiatkom roka 1990 sa sťahujeme do "vlastného" štátneho bytu.

V apríli 1992 dáva telka koncert na pamiatku Freddie Mercuryho. Celý týždeň sa naň tešíme. Začína program, rozcítene spomíname na Freddieho a pridávame hlasitosť.

Ani nie v polovici príde na návštevu svokra. Odchovaná na ľudovkách, nevšíma si naše citové rozploženie a prekecá zvyšok koncertu. Nič v zlom, len nie je rockerka :-)

Deti rastú, možností, ako sa dostať k dobrej hudbe je čoraz viac.

Janis Joplin, Mike Oldfield, Joe Satriani, Nick Cave, Jethro Tull, Aerosmith, Trans-Siberian Orchestra, Creedence Clearwater Revival, Thin Lizzy, Metallica, Carlos Santana, či Xavier Naidoo ale aj Johnny Cash sú medom na moju dušu.

Počúvam Rádio Beat. Moderátor rozpráva o americkej skupine Lynyrd Skynyrd, južanský rock. Púšťa skladbu, možno Simple Man. Nádhera. 

Inokedy spomína nejakého muzikanta a potom hrá jeho skladbu In This River. Okamžite googlim meno a nachádzam heslo Zakk Wylde. Prepojenie na Dimebaga Darrella ma privedie k Pantere a skladbe Cemetery Gates.

Baví ma poznávať hudbu. Veľmi. 

Je pred Vianocami 2011. Pečiem a pečiem a pečiem. Mám toto voňavé obdobie veľmi rada, ale aj ja mám svoje psycho limity. 

Večer, keď ako tak upracem v kuchyni, sadám k počítaču a len tak relaxačne behám po YouTube. 

Náhodou mi vyskočí skupina, ktorú poznám len matne podľa mena. System of a Down a skladba Chop Suey! Teda, už dávnejšie ma nič hudobné tak nenaštartovalo. Doplním si poznanie skupiny o pár ďalších skladieb a smutno krásna Lonely Day spečatí náš ľúbostný vzťah :-) 

A koho som obdivovala, keď som mala niečo menej, ako desať? Predsa najkrajšiu slovenskú speváčku tých čias. Evu Kostolányiovú!