nedeľa 26. júna 2011

Jééj, sedmokráska!



Ak sa 
Človek knihomoľ
dožaduje prírody, 
bez nátlaku opustí vlastné obydlie 
a zanechá v ňom svojho najlepšieho priateľa,  
KNIHU,
je najvyšší čas, aby jeho najbližší, zvyčajne 
Človek rozumný,
zvážil konzultáciu s odborníkom v bielom plášti.


Človek rozumný je rozumný, 
a pred konzultáciou s odborníkom v bielom plášti, 
dopraje 
Človeku knihomoľovi
rozlet krajinou.  
Pretože.
Jeden nikdy nevie. 


Nie, nie! Na hrad sa nepôjde!


Človek knihomoľ
vo vytržení pozoruje mravcov: 
"Aha, tamten nesie to ono,
do toho, no, oného!"


"Jéminenku!"
Obdivne hlesne
pri pohľade
na obyčajný kvet bodliaka.


"Kamenná ruža! 
Aj tam, aj hentam! 
A tamto je celá kamenná rodinka!" 
Hopsá Človek knihomoľ
vpravo, vľavo
a zas vpravo a zas vľavo. 
Človek rozumný zhovievavo pokyvkáva hlavou.


"Fialováááá kvetnkááááá!"
Huláka Človek knihomoľ. 
"Len sa z toho nepotentuj!"
Vraví si pre seba
Človek rozumný
a zhlboka dýcha. 
Čistá hlava, čistá myseľ.


"Božské, božské!"
Nadšenie naberá na obrátkach.


"Jééj, včielka. Tá je krásna, keď nie je u nás v byte. Však?" 
Človek knihomoľ má svoje zásady. 
Ak je v izbe včela či osa, 
on (zbabelo) kukučkuje za dverami
a dohovára malému bzukovi, aby odpálil von.

Človek rozumný v duchu odkladá konzultáciu s odborníkom v bielom plášti.
"Nie je to až také zlé.
Ešte zopár vychádzok a stav sa stabilizuje".


 "Sedmokráska!"


"More sedmokrások!
Oceán sedmokrások!" 
Eufória Človeka knihomoľa
práve dosiahla Gerlachovský štít.

Okamih,
a
Človeku rozumnému
zastal rozum. 
V duchu konzultuje s odborníkom v bielom plášti. 
"MARGARÉTY
Toto sú MAR GA RÉ TY!".