pondelok, 4. marca 2013

Nick Cave? Lovely Creature!

Nick Cave and the Bad Seeds vydali vo februári 2013 nový štúdiový album


V diskusii k jednému článku o tejto udalosti istý internetový diskutujúci napísal, že o ňom (Nickovi) počuje prvý krát, ale asi aj posledný. Skonštatoval, že 10 sekúnd z Jubilee Street, "uplakanej balady bez chuti a pachu" je naňho veľa. V duchu som sa zhovievavo pousmiala.

Niekedy v druhej polovici 90. rokov na MTV spievala Kylie Minogue do omrzenia s akýmsi podivínom skladbu "Where the Wild Roses Grow." 

V tom čase sa ku mne náhodou dostal album Murder Ballads, charakterizovaný ako zbierka nových a ľudových balád o vraždách z vášne. 

Nick Cave and the Bad Seeds boli pre mňa zjavením. Počúvala som Murder Ballads cez slúchadlá stále a stále a nemohla sa nabažiť tej inakosti.

Album obsahuje desať skladieb. V čase, keď som ho premiérovo počúvala, ma tieto "zasiahli" najviac:







Lovely Creature


The Curse of Millhaven/ balada s najväčším počtom úmrtí


The Kindness of Strangers


Death Is Not the End / jediná balada, kde nik nie je zavraždený


A prečo to zhovievavé pousmiatie? Pretože Nick Cave je úžasný bard. A iste, nespieva dokonale, ale o to viac je jeho prednes plný citu.

Nick Cave and the Bad Seeds vydali doteraz 15 štúdiových albumov. "Uplakaná balada bez chuti a pachu" nie je ani na jednom z nich. 

P.S. Aby som nezabudla. Push the Sky Away. Odporúčam.

Texty skladieb z albumu Murder Ballads sú dostupné tu, alebo tu.  


 

utorok, 3. júla 2012

This is a man's world, this is a man's world. But it wouldn't be nothing, nothing without a woman or a girl.

African violet by ewulina
V podstate ma neoslovujú ženy - speváčky. 

V podstate ma nebaví pozerať sa v telke na spievajúce ženy, prvoplánovo viac vyzlečené, ako odeté.

V podstate je komická Madonna, 
keď v Istanbule ukazuje svoju 53 ročnú prsnú bradavku. 
Že vraj chcela takto protestovať a zároveň vyjadriť 
podporu tureckým ženám, 
ktoré nemôžu absolvovať potraty. 
Ako vravia naši hokejisti:"Tak určite!"
  
V podstate je mi ľúto Britney Spears, 
keď na Femme Fatale Tour spieva v gatiach a podprsenke. 
To mi pripomína Renée Zellweger, 
ktorá bola v roku 2007 na medzinárodnom filmovom festivale 
v Karlovych Varoch za hlavnú hviezdu.
V rifliach a čiernom tričku s dlhým rukávom. 
Lebo jej batožina sa stratila niekde na letisku. 

Možno aj Britney sa počas celého turné 
len niekde strácali kufre s oblečkami.

Napriek tomu v podstate ale milujem 
zopár ženských hlasov 
a ich nositeľky. 




Nebola sexuálnym symbolom, nebola ani krásna. 

V rebríčku 100 najväčších spevákov všetkých čias
ktorý zostavil časopis The Rolling Stone, 
sa umiestnila na 28 mieste. 
To tým hlasom.



Pieseň Proud Mary pôvodne zložil John Fogerty pre svoju skupinu Creedence Clearwater Revival 
v roku 1969. Jej coververzia v podaní Tiny a Ike Turnera vyšla začiatkom roku 1971. 

Tina nebola práve modelkovsky krásna, ale ten hlas! 
A ten tanec! 
Tie nohy! 
Chodiace afrodiziakum!


 Pamätám si, ako som niekedy začiatkom 80. rokov (v minulom storočí :-) ) 
počula prvý raz Kate, 
ako spieva éterickým hlasom 
Wuthering Heights (Búrlivé výšiny). 
Akoby spieval anjel.

Kate ovplyvnila celý rad speváčok. 
Florence Welch, Tori Amos, PJ Harvey a mnohé iné inšpirovala svojou tvorbou.

"Neverím v Boha, ale keby som to urobil, bola by jej hudba mojou  bibliou," 
povedal trip hopový spevák Tricky.



Videli ste film Cadillac Records
Pamätáte si, ako Beyonce (Etta James) spievala All I Could Do Was Cry
Tiež ste mali zimomriavky po celom tele?

V roku 2006 nahrala Etta album All the Way
Naspievala naň aj coververziu slávnej skladby Jamesa Browna 
It's a Man's Man's Man's World
Milujem ju za to! 

Lebo:

This is a man's world, this is a man's world
 But it wouldn't be nothing, nothing without a woman or a girl

Výrazná osobnosť ženského rocku. Pre mňa prototyp skutočnej feministky. 


Jedna z dvoch žien na zozname 
100 najväčších gitaristov všetkých čias 
časopisu The Rolling Stone (tá druhá je Joni Mitchell).

Ak by som sa ešte raz narodila,
 daj Bože, 
nech som 
Joan Jett :-)



štvrtok, 7. júna 2012

Náhodou som sa dostal na Váš blog...


Ešte niekedy vo februári som si v minuloročnom príspevku našla komentár od študenta Štefana:

Dobrý deň! Náhodou som sa dostal na Váš blog, kde ma okrem iných nádherných fotiek zaujali lístky na Deep Purple z roku 1991 v Košiciach. Keďže som mladý, vášnivý fanúšik tejto kapely, mám veľký záujem o jeden takýto lístok, hoci som kvôli veku (vtedy 3 roky:))na tom koncerte nebol. Rád by som jeden od Vás kúpil, ak by cena bola prijateľná pre študenta :)
 Som teta podozrievavá, a tak som mu napísala:

Ahoj študent Štefan! Ozvi sa mi cez e-mail. Ten môj mám uvedený v profile.

Kontrolná otázka. Jeden slávny gitarový riff jednej skladby DP zahralo kde presne, v ktorom roku a koľko gitaristov? Rekord z ktorého roku prekonali? :-)

Ukázalo sa, že Štefan sa vyzná a má doma aj potrebnú literatúru :-) Vymenili sme si zopár e-mailov, potárali o našich hudobných srdcovkách a preposlali zopár YouTube linkov na muziku, ktorú máme radi alebo nás proste zaujala.


Vďaka Štefanovi som napríklad spoznala W.A.S.P.


Ozaj, Štefan, túto poznáš?  White Lion a jeden z ich mála hitov When the Children Cry. Môže byť, že? :-)

A za akú cenu som napokon Štefanovi poslala papierovú relikviu (rozumej jednu starú vstupenku z koncertu), aby bola prijateľná pre študenta?

Sympatického študenta Štefana som "obrala" o jednu čokoládu.

A trocha času, ktorý trávil so mnou cez našu e-mailovú korešpondenciu.

Dobrý obchod, čo poviete? :-)


Že Štefan je naozaj vášnivý fanúšik Deep Purple (ale aj skupiny Pink Floyd), mi dokázal mini "oltárikom", ktorý vytvoril na moju žiadosť, keď už mal relikviu doma.



Aha, ešte zostáva správna odpoveď na otázku:

JA: Jeden slávny gitarový riff jednej skladby DP zahralo kde presne, v ktorom roku a koľko gitaristov? Rekord z ktorého roku prekonali?


ŠTEFAN: V roku 2007 v Kansas City prekonalo 1683 gitaristov rekord z roku 1994 z Vancouveru v hraní riffu Smoke on the water. Ako fanúšika starej dobrej rockovej hudby ma to nezaskočilo :)


Som rada, že som ťa spoznala Štefan. 
Je jedno, koľko máme rokov. 
Uši a srdce máme naladené na podobnú muziku :-)
Všetko dobré ti prajem!


streda, 11. apríla 2012

Veni, vidi, vici. Alebo, Hermína.

 Najprv bolo vajce.

 Veľkonočný stereotyp.

V piatok prišla Hermína.

Cez deň spala,

 večer hodovala.

Celý náš rodinný svet

ju obdivoval a láskal.

A Hermína láskala svoje bruško. Dôkladne.

Och, Hermína, spomenieš si niekedy na nás? 
Vravíš, že vždy, 
keď ti tvoj priateľ zabudne dať najesť? :-)

A je po sviatkoch. 
Len tej najnovšej vianočnej hviezde
z Vianoc 2011
je to ukradnuté.

Ako vždy.


streda, 14. marca 2012

Black Toast Forever


Svojho času randili spolu Johnny Depp a Winona Ryder. 
Johnny svoju lásku k Winone 
demonštroval tetovaním na ramene. 
Winona Forever.
 
Ja môjho času randím s Emmou Bridgewater
Sľubujem jej, že s ňou budem randiť, kým mi eurá dovolia :-) 
Emma Forever.

 
V roku 1985 hľadala Emma Bridgewater 
darček na narodeniny pre svoju mamu. 
Chcela jej kúpiť šálku s podšálkou, 
nenašla však nič, čo by sa jej zapáčilo. 

Rozhodla sa teda, 
že vytvorí niečo podľa vlastnej predstavy. 
Takto "jednoducho" začal 
príbeh jednej úspešnej značky.


V roku 2008 sa začala vyrábať sada s názvom 
Black Toast
Nadčasový, klasický a veľmi štýlový dizajn 
  sa stretol s veľkým úspechom. 

Autorom Black Toast je 
Matthew Rice, 
Emmin manžel.


A kto som ja? 
Priekopník. 
Prekopávam cestu milovanej Emme v našej domácnosti 
a v jej blízkom okolí :-)

 Ako sa vraví u nás na Spiši, 
Black Toast Forever.

piatok, 9. marca 2012

Mám šesť chlapov. Plus jeden.

Snehulienka, Lothar Meggendorfer

Stojím v predsieni a krútim hlavou.

„Šesť párov pánskych topánok a ja tu bývam len s tebou. Kde je mojich zvyšných päť chlapov?“
 
Pán Polovička pribehne, zo skrine vyberie ďalší pár topánok a priloží ich k ostatným.
„Aha! Bývam so siedmimi trpaslíkmi!“
jeden z mojich "trpaslíkov" - Goblin :-)
„A ty si ich Snehulienka,“ dodáva pán Polovička.

pondelok, 5. marca 2012

Kladivo(m) - vankúšom na čarodejnice

Kde: V spálni.
Kedy: Neskoro v noci.

S pánom Polovičkom sa ukladáme k spánku. Zhasnem lampu.

„Rasťo bol s kamarátmi na dovolenke. Požičali si tereňák a poznávali krajinu. Že to bola čistá Afrika, povedal Rasťo.“ Hovorí do tmy pán Polovička.
„A kde to boli?“ pýtam sa.
„Nepamätám si, asi v Libanone.“
„Libanon nie je v Afrike.“
„Tak asi v Bejrúte.“
„Bejrút je hlavné mesto Libanonu!“ rozdávam nevyžiadané encyklopedické rozumy.
 Tresk vankúšom po hlave.
„Musíš byť najmúdrejšia!“
 Otočím sa chrbtom. Pche!
 Ticho. O chvíľu: „A Rasťo vravel, že...“
       
Tak dobrú noc :-)