In This River: augusta 2010

utorok 31. augusta 2010

Hra pre veľkých a hravých

Som hravý typ.

Povedala by som, že vďaka tomu, že som sa vydávala skoro, mám taký ten syndróm večného dieťaťa. Telo už síce občas blbne, ale duša by rada šla na koncert Iron Maiden.

Janka blogerka sa s hrou 10 vecí, ktoré máš rada teda u mňa trafila.

Vecí s prívlastkom naj sa iste nájde viac, tak len tak bez poradia dôležitosti:

1.Vianočné pečenie. Nostalgia za obdobím, keď boli deti malé a do formičiek tlačili cesto. Opravovať po nich, odoberať z formičiek prebytky, dať synovi po prstoch, keď si na cestový tunel vzal mnoho materiálu... Jediné pečenie ktoré naozaj milujem. Kvôli spomienkam.

2. Prvá kniha požičaná zo školskej knižnice. Ľudmila Podjavorinská: Čin - čin. Vôňa kníh. Čitateľský orgazmus :) Existovať bez kníh. To sa dá?

3. Na pokraji slávy. V roku 2000 natočil Cameron Crowe nádherný film o fiktívnej rockovej skupine Stillwater. Sedemdesiate roky. Sex drogy a roc´n´roll. A kde som ja??? :)

4. Časopisy. Iná forma kníh. Nevyhadzovať! Takmer smrteľný hriech! Prečo len zaberajú toľko miesta?

5. Vianoce. Syndróm večného dieťaťa. Áno. Rozžiarené oči dospelého dieťaťa. Milujem.

6. Eclat D'Arpege, Bright Crystal, Rumeur 2 Rose. Možno otrepané. Moja pokožka.

7. Čiastočná počítačová gramotnosť. Internet. Milión možností. Využiť ich. Duševne nezakrpatieť!

8. Nepodstatnosti = Domov = Dôležitosti.

9. Trans-Siberian Orchestra. Dva mesiace pred Vianocami. Do Vianoc. Počas Vianoc. Stále. Každý rok. Denne. Tradícia. Moja :) Hudobná vianočná láska.

10. „Vtáčí zob“ pred telkou. Mňam. Hocikedy. Večer.

Najvyšší čas zaliezť pod perinu. Tak ešte desať dušičiek na utopenie :)

Lucie

Dobrú noc a zajtra s dovolením pozvánkujem :)

piatok 27. augusta 2010

Mama má Emmu. Mama je happy ;-)

Včera v noci prišlo domov z anglickej cudziny

mamine najmladšie syn/dieťa.

Dieťa mamu ľúbi.

Mama dieťa ľúbi.

Mama bola týždne pred jeho dovolenkovým návratom otravná.

Mama bola ako dieťa.

Opakovala: „Ja chcem a chcem a chcem!“

Dieťa vravelo: „Kúpim ti za tú cenu viac iných.“

A mama stále: „Ja chcem a chcem a chcem! Emmu chcem!“

Dieťa nechápalo.

Mama citovo vydierala: „Chceš mame urobiť radosť?“

Dieťa prikývlo.

Mama pritlačila: „Dones mame Emmu!“

Mama už má doma Emmu!

Má doma aj 25 Beautiful Homes a Ideal Home Magazine.

Má doma aj syn/dieťa.

Mama je happy ;-)

štvrtok 26. augusta 2010

Tanec s Kusturicom

V noci zo soboty na nedeľu som si poriadne pohnevala pani
Krčnú Chrbticu.

Ja sliepka, zaspala som pokrútená pred telkou a prebrala sa až nadránom.

Dnes večer, aj vďaka pánovi liekovi menom Voltaren,
sa už pomaličky začínam znova priateliť s paňou Krčnou a tak od samej rozkoše pomyselne tancujem s Emirom Kusturicom.

Milujem Iggyho Popa keď spieva In the Deathcar. Pieseň je zo soundracku ku Kusturicovmu filmu Arizona Dream z roku 1993.

...a milujem balkánsku roztopašnosť vyjadrenú v tejto Bubamare z Kusturicovej bláznivej komédie Čierna mačka, biely kocúr, ktorú natočil v roku 1998.

Tak, už len nezaspať zas pred televízorom a život bude krásny ;-)

streda 18. augusta 2010

Ako dostal skeptik na frak :-)

Je to zvláštny pocit, keď človeka obdaruje niekto neznámy.

Nestáva sa to často a myslím, že mne sa to stalo prvý raz.

Pred časom spomínala Iva na svojom blogu časopis Bydlení, ktorý zverejnil v augustovom čísle niekoľko jej dekorácií.

Bydlení som si kedysi kupovala, bol to môj obľúbený časopis. Prirodzene, bola som zvedavá, ako sa po niekoľkých rokoch zmenil a hlavne, ako sa v ňom Iva prezentovala :)

Že sa Iva ponúkne poslať mi jeden výtlačok, som nečakala,

ale keď mi napísala, že má pár autorských čísel doma, povedala som si, že v pohode.

Keď som konečne našla v schránke obálku s časopisom,

tešila som sa ako malá Eva.

Iva bola štedrá a s časopisom mi poslala aj krásne darčeky.

Rozložila som si všetku tú nádheru okolo seba a dlho ju pohľadom hladila.

Ďakujem ti Iva. Ľudia ako si ty, vracajú skeptikom stratenú vieru v dobrého človeka :)

One

V roku 1991 vydala írska rocková skupina U2 album „Achtung Baby“.

Skladba „One“ z tohto albumu sa považuje za jedno z najvýznamnejších diel skupiny.

Na zozname 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v roku 2004 zverejnil časopis Rolling Stone sa „One“ umiestnila na 36. mieste.

"Hello, I'm Johnny Cash." Takto otváral každý svoj koncert "The man in black".

V roku 2000 vydal už chorý Johny Cash album American III: Solitary Man. Nechýbala na ňom coververzia slávnej „One“.

Koncom roka 2005 vyšiel pod názvom The Breakthrough v poradí siedmy album speváčky Mary J. Blige.

Jednou zo skladieb na albume bola aj „One“, prespievaná s Bonom Voxom.

Zoskupenie nemeckých vokálnych spevákov Gregorian podáva rockové a popové skladby v gregoriánskom štýle.

V roku 2009 sa na ich albume Masters of Chant Chapter VII objavila aj skladba „One“.

Každá coververzia „One“ je svojská. Johny bol veľký macher, Gregoriani mierne mraziví.

Ale tá Mary, to je baba! Božsky jej to spieva a tá figúra :)

piatok 13. augusta 2010

Som hrdý baľogar!

Narodila som sa v dobe, ktorá ešte priala mnohým predsudkom.

Stačilo málo, a mohla som sa pocikávať, či koktať ;-)

Chvalabohu, mama dala na radu detskej lekárky
a neprerábala ma na praváka.

Moju ľavorukosť nepovažoval nik za znamenie vplyvu diabla, a tak môžem dnes, 13. augusta, oslavovať s

Barackom Obamom

Billom Gatesom

Johannom Wolfgangom Goethem

Robertom Plantom

Pelém

Robertom De Niro

či Bartom Simpsonom :)

My baľogari máme dnes už nielen svoj obchod, ale od 13. augusta 1976 slávime svoj Medzinárodný deň ľavákov.

Tak na zdravie, ľaváci!

sobota 7. augusta 2010

Dospelácke uspávanky

Letná noc si priam žiada Carlosa. A keď Carlos, prečo nie Supernatural a Corazón Espinado? Horúce, rozpaľujúce, mexické :)

Ich kenne nichts a Xavier / RZA, akurátna nočná náladovka.

Prvá víkendová noc znesie aj trocha frustrácie. Chlapci z Alter Bridge sú príťažlivo frustrovaní v skladbe Watch Over You.

Dobrý Axel Rudi Pell v žiadnu noc nie je zlý :) The Line.

Louis upokojujúco spieva What a Wonderful World, a mne sa zatvárajú oči.

Dobrú noc všetkým spavcom aj nespavcom

piatok 6. augusta 2010

Rýchla anglická Emma

Práve som vybrala poštu zo schránky a...

keď som zbadala TOTO, skoro ma prekotilo :)

Prezerala som v nedeľu stránku Emma Bridgewater,

a reku, objednám si katalóg, nech mám aspoň kus papiera,

ak by sa na mňa moje dieťa v Anglicku vykašlalo a nedonieslo, čo si mama od Emmy vybrala.

Dnes je piatok, a maličký katalóg je už doma.

Boh žehnaj rýchlych Angličanov;-)

utorok 3. augusta 2010

Takmer intímna spoveď jedného správcu :)

Kde bolelo, tam bolelo, bola raz jedna Zvedavá Eva.

Dávno, keď ešte Zvedavá Eva nepoznala ani znaky na počítačovej klávesnici, prečítala si v novinách článok o jednej "na webe založenej encyklopédii s otvoreným obsahom, ktorú možno voľne upravovať a slobodne čítať".

Raz v noci nabrala Zvedavá Eva odvahu, a napísala do encyklopédie pár slov. Spotenými, rozklepanými prstami stlačila tlačidlo ULOŽIŤ STRÁNKU a s búšiacim srdcom zízala na monitor.

"Sakra! Ono to tam je! Ja som redaktor encyklopédie!!!", koktala.

Encyklopedický wiki svet sa k nej onedlho zachoval ako suchá špongia k vode. Vsal ju do svojich útrob a o niekoľko mesiacov, keď už mala za sebou slušnú zbierku napísaných článkov, sa z počítačovej lamy stala správkyňa Buba.

Buba bola (a je) na wikivandalov či hnedokošeliarov pes, a tí sa jej časom odvďačili po svojom.

Na jej redaktorskej stránke sa raz vibrovalo, inokedy o nej ktosi tvrdil, že je cenzor, potom zas dbali na jej menštruačnú hygienu, poučovali ju že: ..."ako redaktorka by si sa mala hanbit za ten enspravny slovosled Bubmarta", a istý redaktor s jemnocitnou prezývkou Hrdý čůrák jej dával návrhy, ktoré sa neodmietajú.

Buba si nesťažuje. Vďaka encyklopédii zažila aj vlastných päť minút slávy ;-) Tam či hentam, ale aj tamtam asistovala s jasným cieľom propagovať svoju internetovú lásku.

Svojho času stvárala psie kusy pri tvorbe odporúčaní, čistila encyklopédiu od kradnutých obrázkov z internetu, a veru neraz bola aj sprostá v diskusiách (Tých trojvetových vyhone...., pardon, výhonkov je tu požehnane) :)

Vďaka encyklopédii zažila Buba mnoho nervákov, aj si poplakala (ťuk, ťuk na čelo), keď dôležité wiki riešenia boli komplikované. Spoznala však aj ľudí, ktorí jej pomáhali, učili ju (nerrrvy!) jednoduché i zložitejšie počítačové veci, a veru, pre ňu bolo vtedy zložité takmer všetko :)

Boli aj takí, ktorí ju učili nebyť v internetovej komunikácii popudlivou, jednať slušne, nechrliť síru, učili ju pravidlu počítania do desať. Pretože internetová komunikácia je komplikovaná.

Buba má teraz mier vo virtuálnej duši. Po niekoľkých rokoch denného aj nočného ťukania do klávesnice, editovania článkov, naháňania vandalov, diskutovania o wikiproblémoch, si blogovo šantí.

Píše len tak, o čom sa jej chce a kedy sa jej chce. Ľahkosť vlastného bytia si užíva.

Stará láska, však nezhrdzavela :)