Kde bolelo, tam bolelo, bola raz jedna Zvedavá Eva.
Dávno, keď ešte Zvedavá Eva nepoznala ani znaky na počítačovej klávesnici, prečítala si v novinách článok o jednej "na webe založenej encyklopédii s otvoreným obsahom, ktorú možno voľne upravovať a slobodne čítať".
Raz v noci nabrala Zvedavá Eva odvahu, a napísala do encyklopédie pár slov. Spotenými, rozklepanými prstami stlačila tlačidlo ULOŽIŤ STRÁNKU a s búšiacim srdcom zízala na monitor.
"Sakra! Ono to tam je! Ja som redaktor encyklopédie!!!", koktala.
Encyklopedický wiki svet sa k nej onedlho zachoval ako suchá špongia k vode. Vsal ju do svojich útrob a o niekoľko mesiacov, keď už mala za sebou slušnú zbierku napísaných článkov, sa z počítačovej lamy stala správkyňa Buba.
Buba bola (a je) na wikivandalov či hnedokošeliarov pes, a tí sa jej časom odvďačili po svojom.
Na jej redaktorskej stránke sa raz vibrovalo, inokedy o nej ktosi tvrdil, že je cenzor, potom zas dbali na jej menštruačnú hygienu, poučovali ju že: ..."ako redaktorka by si sa mala hanbit za ten enspravny slovosled Bubmarta", a istý redaktor s jemnocitnou prezývkou Hrdý čůrák jej dával návrhy, ktoré sa neodmietajú.
Buba si nesťažuje. Vďaka encyklopédii zažila aj vlastných päť minút slávy ;-) Tam či hentam, ale aj tamtam asistovala s jasným cieľom propagovať svoju internetovú lásku.
Svojho času stvárala psie kusy pri tvorbe odporúčaní, čistila encyklopédiu od kradnutých obrázkov z internetu, a veru neraz bola aj sprostá v diskusiách (Tých trojvetových vyhone...., pardon, výhonkov je tu požehnane) :)
Vďaka encyklopédii zažila Buba mnoho nervákov, aj si poplakala (ťuk, ťuk na čelo), keď dôležité wiki riešenia boli komplikované. Spoznala však aj ľudí, ktorí jej pomáhali, učili ju (nerrrvy!) jednoduché i zložitejšie počítačové veci, a veru, pre ňu bolo vtedy zložité takmer všetko :)
Boli aj takí, ktorí ju učili nebyť v internetovej komunikácii popudlivou, jednať slušne, nechrliť síru, učili ju pravidlu počítania do desať. Pretože internetová komunikácia je komplikovaná.
Buba má teraz mier vo virtuálnej duši. Po niekoľkých rokoch denného aj nočného ťukania do klávesnice, editovania článkov, naháňania vandalov, diskutovania o wikiproblémoch, si blogovo šantí.
Píše len tak, o čom sa jej chce a kedy sa jej chce. Ľahkosť vlastného bytia si užíva.
Stará láska, však nezhrdzavela :)
Nemyslím si, že by mala Eva Zvedavá taký "ensprávny" slovosled:))) Naopak, v duchu obdivujem tých pár riadkov, ktoré sa tu potulujú na blogu a komentujú život okolo seba. Niekedy pohládzajú, inokedy ironicky vyzdvihujú, ale vždy je to čítanie, ktoré stojí za to. Ta poďme do toho!:)
OdpovedaťOdstrániťEch ty jedna, ty ma vieš tak správne naštartovať :) Hneď sa cítim takmer ako Stephen King :)))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Janka za motiváciu, ak ma vlastná lenivosť nezadlávi, zosmolím zas a znova voľačo.
Maj sa pekne,
Eva
Krásne ,,nemsprávne,, slovosledy.Trošku som smutná z toho, že keď liali talent na písanie ,tak som bola neviemkde,ale ty si bola asi viackrát :)Pekné od teba že si ho nenechávaš iba pre seba.Hoci sama blog nemám(som totálny počítačový analfabet)rada sa k tebe vraciam .Eva
OdpovedaťOdstrániť