V novembri, v revolučnom roku 1989, našej vtedy už päťčlennej family, pridelil Mestský národný výbor štátny tehlový byt.
Bradatý pesničkár Ivan Hoffman spieval uzimenému davu ľudí v Bratislave Sľúbili sme si lásku, v telke som prvý raz naživo videla MÔJHO Karla Kryla, divila som sa, aký je maličký a plakala pri televíznom zázname Koncertu pro všechny slušný lidi.
Socialistický obchod s nábytkom nám ponúkol do obývacej izby na tie časy progresívny sektorový nábytok METRO a na tie časy progresívnu rohovú sedaciu pohovku.
Sedeli sme s polovičkou na novom, neskutočne mäkkom vlnenom koberci farby škorice v NAŠOM byte, skladali nábytok a z gramofónovej platne „Vianoce s Darinou Laščiakovou“ sa nám prihovárala pani Darina:
„V mnohých rozprávkach sa hovorí, aj malý princ to povedal, že každý z nás má na nebi svoju hviezdu, a na Štedrý deň sa zažíhajú aj tie, ktoré kedysi patrili našim drahým.“
„Vianoce s Darinou Laščiakovou“ nás odvtedy sprevádzajú každoročne pred sviatkami a počas Vianoc. Stali sa našim súkromným synonymom Vianoc.
Ako šli roky, opotrebovali sa revolučné ideály Nežnej revolúcie, a zariadenie nášho obývacieho pelechu možno dnes už „hrdo“ označiť ako regresívne ;-).
Je znova november, rok 2010, a obývacia izba o pár dní zažije malú súkromnú EKTORP/HEMNES revolúciu. Žiadna diera do sveta, stávka na istotu.
Bez bradatých pesničkárov, nebudeme štrngať kľúčmi, len bzučať s Aku skrutkovačom.
Nostalgickú hudobnú kulisu dotvoria „Vianoce s Darinou Laščiakovou“, či Trans-Siberian Orchestra :-) .
Dosť bolo romantiky! Zajódlujme si napokon rezko s Focusom tak po holandsky :-D
