Ospalá mamáka sa modlí ďalej: "Hystám už spať, Pane. Budem já ísť odpočívať. Daj pozor, poslenný keď príde mój noc, daj prebudiť nebi. Ámen."
Apáka šomre: "Hát, starý človek len taký je. Bársde ide, bársčo robí... načo? Načo pójdeme my tam, nebo? Šak aj tam je takýto. Nikdo neni doma, ani ništ."Koloman Kocúr: Apáka a mamáka. Neni doma, ani ništ, strana 118
Niekedy v roku 2002 vyšla vo vydavateľstve L.C.A. nenápadná novela Apáka a mamáka. Jej autor, Ľuboš Dojčan, alias Gérard Kolomage,
alias
Koloman Kocúr,
v nej podmanivo zachytil pomaďarčenú slovenčinu svojich starých rodičov. Apáky a mamáky.
Bežný deň na dedine, komunikáciu medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú spolu večnosť, opísal úsporne a uveriteľne, s prímesou grotesky, až som mala miestami pri čítaní pocit, že som v epicentre diania.
Vlastne, ja som tam chcela byť :-)
Vlastne, ja som tam chcela byť :-)
P.S. Koloman Kocúr, nech už robí čokoľvek, nech už sa práve volá ako chce, melie stále jazykom. A veruže mu to ide!
Nech mi ľavačka okrivie, ak klamem! Počula som ho párkrát pár hodín vlastnoušne :-)
