In This River: Seasons in the Sun

Goodbye my friend it's hard to die

When all the birds are singing

In the sky

Now that spring is in the air

Pretty girls are everywhere

Think of me and I'll be there

Tak som sa včera večer vďaka jednému hudobnému televíznemu programu preniesla o nejakých 35 rokov v čase dozadu. Mám niečo cez desať a so správnou hudbou aj začínajúca puberta bolí menej :-)

Terry Jacks v rádiu spieva Seasons in the Sun (pre nás socialistických Karel Gott a Léta prázdnin) a mne je veľmi, ale naozaj veľmi "sentimentálne." O pár rokov vo mne podobné pocity vyvoláva skladba Children of the Sea (Black Sabbath), ale to už predbieham.

V čase Seasons in the Sun o existencii heavy metalu, progresívneho rocku, či hard rocku ešte netuším.

Je rok 1979, skupine Modus vychádza debutový album, Marika Gombitová spieva, že "dievča ľahko nezabúda aj keď vychodí školu prvých slz" a Meky Žbirka jej kontruje "vieš byť zlá, vieš ma liečiť, s tebou som vždy niečí, vždy niečí."

Končí základná škola, je leto, sme partia dievčat, veľká štvorka. Chodíme na dedinské zábavy, tancujeme na Katapult, aktuálna skladba tohto obdobia - "kolotočárska" Dvě růže krepový :-)

Hvězdy, louka, sedmikrásky, a tvůj první důkaz lásky

Poznalas pak v okamžení, jak se dívka v ženu mění

Kdo ví, kdo ví, snad jenom ty růže krepový

Teď už víš že svět se točí, syn má po těch hvězdách oči

Krásný oči duhový a kde je táta, kdo to ví

Kdo ví, kdo ví, snad jenom ty růže krepový

Sedím doma v kuchyni, predo mnou môj vyproseno vyrevaný "kotučák" Tesla B700 mono a okolo neho nahraté pásky "emgetonky", "BASFky".

Kamarátka ma staršieho brata, a ten má snáď milión LP. Žiadne socíkovské, ale naozajstné západniarske.

Spoznávam ELO, nahrávam si LP Discovery, potom Kiss a Dynasty. Páči sa mi Charisma, púšťam si ju do omrzenia." Počúvam LP Breakfast in America a zamilujem si Supertramp.

O pár rokov neskôr objavím u budúceho pána Polovičku na WC u nich doma nalepený plagát KISS :-)

Prvý raz sa stretávam s progresívnym rockom. Pink Floyd a The Wall. Neskutočne krásna hudba.

Je leto, chodíme do kina. U nás v dedine kino nie je, autobusom vyrážame každý týždeň do 3 km vzdialenej strediskovej obce a okolo polnoci sa vraciame peši nazad. Dopozeráme v kine mysteriózny Dotyk Medúzy a cesta domov ubieha viac ako rýchlo. Chcelo by sa povedať, že sa nám za pätami práši :-)

Minule premietali Horúčku sobotňajšej noci. Kamarátkin brat má vari všetky LP, čo práve letia. Ja mám onedlho v zbierke pások Saturday Night Fever: The Original Movie Sound Track a o pár dní to poznám spamäti.

Mám čerstvých sedemnásť, presťahovali sme sa z dediny do malého mesta. Spoznávam partiu, v ktorej je aj môj budúci pán Polovička. Nechodíme na čaje o piatej, schádzame sa všetci cez víkendy na chatách. Počúvame Progres 2, Abraxas, Black Sabbath, Led Zeppelin‎, Deep Purple, Uriah Heep, AC/DC, Nazareth.

V kozube horí oheň. Progres 2 a LP Dialog s vesmírem a Třetí kniha džunglí, naše malé hudobné biblie, dokážeme točiť do omrzenia. A keď už nás omrzia, počúvame Radošíncov a Šimka a Grossmana. Odriekame celé pasáže z ich tvorby a predbiehame sa v ich reprodukovaní :-)

Chlapci hrajú na gitare Salome, Anděla, Nevidomú dívku, Morituri te salutant, Důchodce. Je rok 1983 a ja si doma na kotučáku púšťam Krylovu Bratříčku, zavírej vrátka.

Kamarát M príde so synthpopom. Tancuje kockato ako vtedy Peter Nagy, aj vyzerá podobne ako on a chlapci si z neho uťahujú, že: "Len aby ti to neostalo" :-) Páči sa nám Yazoo, pretože Alison Moyet má božský hlas.

Pán budúci Polovička má z Juhoslávie dva LP Iron Maiden. The Number of the Beast a Piece of Mind. Počúvam The Number of the Beast a zamilujem si vďaka nej heavy metal. Navždy.

Mám svoje prvé rifle wranglerky z Tuzexu a na tričku machrujem kovovou plackou s nápisom Deep Purple.

Na internátnej diskotéke hrá muzika a kamoška vraví, že spieva nejaký Michael Jackson a že tá skladba sa volá Bili Džín.

Jak jsem šel kolem, viděl jsem více,
než se vidět má, to nebyl jen dojem,
ten prostý fakt, že jsi mi nevěrná,
vím, to chce klid, když má to být.

Rozišla som sa s pár týždňovým frajerom. Dá mi to patrične vyžrať. Berie gitaru a na chate sa pred všetkými vyspieva z mojej zrady. Fíha, túto od Schelingera nepoznám, pekná, vravím si. Aj rozchody majú svoje plusy :-)

O pár rokov sa vydávam za svojho pána Polovičku, kvôli ktorému som zradila. Narodí sa nám prvá dcéra, v rýchlom slede druhá, a napokon syn. Plienky, cumlíky, kašičky, osýpky, kiahne, soplíky či prvé zúbky dávajú zabrať.

Kotúčak mám stále. Bývame u svokrovcov, púšťam si ho len tak piánko. Hanbím sa nahlas, veď som vydatá. Nepatrí sa. Háčkujem, štrikujem, šijem na deti, sebe. Akurát keď umývam okná, trocha svojho mono milého prevetrám a vytuningujem. Akože, nech robota ide rýchlejšie.

Začiatkom roka 1990 sa sťahujeme do "vlastného" štátneho bytu.

V apríli 1992 dáva telka koncert na pamiatku Freddie Mercuryho. Celý týždeň sa naň tešíme. Začína program, rozcítene spomíname na Freddieho a pridávame hlasitosť.

Ani nie v polovici príde na návštevu svokra. Odchovaná na ľudovkách, nevšíma si naše citové rozploženie a prekecá zvyšok koncertu. Nič v zlom, len nie je rockerka :-)

Deti rastú, možností, ako sa dostať k dobrej hudbe je čoraz viac.

Janis Joplin, Mike Oldfield, Joe Satriani, Nick Cave, Jethro Tull, Aerosmith, Trans-Siberian Orchestra, Creedence Clearwater Revival, Thin Lizzy, Metallica, Carlos Santana, či Xavier Naidoo ale aj Johnny Cash sú medom na moju dušu.

Počúvam Rádio Beat. Moderátor rozpráva o americkej skupine Lynyrd Skynyrd, južanský rock. Púšťa skladbu, možno Simple Man. Nádhera.

Inokedy spomína nejakého muzikanta a potom hrá jeho skladbu In This River. Okamžite googlim meno a nachádzam heslo Zakk Wylde. Prepojenie na Dimebaga Darrella ma privedie k Pantere a skladbe Cemetery Gates.

Baví ma poznávať hudbu. Veľmi.

Je pred Vianocami 2011. Pečiem a pečiem a pečiem. Mám toto voňavé obdobie veľmi rada, ale aj ja mám svoje psycho limity.

Večer, keď ako tak upracem v kuchyni, sadám k počítaču a len tak relaxačne behám po YouTube.

Náhodou mi vyskočí skupina, ktorú poznám len matne podľa mena. System of a Down a skladba Chop Suey! Teda, už dávnejšie ma nič hudobné tak nenaštartovalo. Doplním si poznanie skupiny o pár ďalších skladieb a smutno krásna Lonely Day spečatí náš ľúbostný vzťah :-)