štvrtok, 17. júna 2010

O Evičke, keď bola malá

Poznáte to. Hľadáte v zásuvke TO a nájdete ONO. 
ONO na fotografiách sa volá Evička. Narodila sa o pár rokov skôr, ako stihli prísť na mnohoročnú návštevu pobratimovia z Ruska. Býva s mamičkou a babkou v jednej šarišskej dedine.
Mamička jej v nedeľu do kostola oblieka biele cvernové pačušky a nezabudne jej zdôrazniť, aby dávala pozor pod nohy a nešliapla zas do kravského lajna. 

Evička horlivo prikyvuje hlávkou že rozumie a dá už tentoraz pozor, a ctiac si vlastné tradície, cestou do kostola šliapne do prvého kravského lajna, ktoré sa jej pritrafí pod nôžky.
Evičku majú všetci radi. Je prvý malý človiečik v rodine. Narodila sa v decembri a tak ju každé Vianoce fotia pri stromčeku, aby mali pamiatku ako rastie. 

Za stromčekom je v stene zabudovaná skriňa, ktorej babka hovorí „omarika“, teda almara. V omarike sú stohy novín a časopisov. 

O pár rokov, keď už bude Evička gramotná, prečíta si v starých časopisoch klebety o začínajúcej hviezde talianskeho filmu istej Sophii Loren a bude obdivovať krásnu mladú Ginu Lollobrigidu.
Evička má od narodenia rada Vianoce a vianočný stromček. Raz takto po Štedrej večeri, keď už Ježiško doniesol darčeky a babka aj mamička spokojne oddychujú, sviatočný kľud naruší detský rev. 

Babka aj mamička vyskočia sťa jedna žena a ratujú svoj malý poklad, ktorý práve odhryzol sklenenému vtáčikovi z jedličky zobáčik. Dieťa reve ako tur a dve ženy mu horko ťažko čistia ústočká od zvyškov krehkého neboráka. Konečne sa Evička utíši a zmorené ženy sa pokúšajú nabrať stratený duševný mier. 

„Uááááááááá“, reve zas dieťa a šúcha si očičká. Nešťastnice zabudli na detské ručičky, na ktorých ostali zvyšky sklených vlákien z vtáčieho chvosta. 

Z rádia znejú koledy a prívetivý hlas praje: „Šťastné a veselé!“

 
Vďaka Evičke zostal na fotografii v pozadí zachytený skvost s kvetinovým vzorom. 

Netextilnú gumenú záclonu poslali babke príbuzní z Ameriky. Evičkina mamička si z balíka uchmatla nylonky, posledný americký módny výkrik.
 
Evička dostala raz na Vianoce chodiacu bábiku a drevené kresielko s opierkami. Bábiku drží za ruku, tá si vykračuje, kýve hlavou na strany a rozpráva: „Ma-ma! Ma-ma! Ma-ma!“ 

So vzácnou bábikou sa smie Evička hrať len výnimočne, keď babka a mamička dovolia a dohliadnu na ňu. Po zvyšok času odpočíva chodiaca a hovoriaca nádhera v prednej izbe v starej truhle s ťažkým vrchnákom. 

Raz sa ju Evička odtiaľ pokúšala nepozorovane vytiahnuť a hneď nato sa rozrevala: „Aúúú, mááámíííčkááá, privrela som si prstýýýý!!“
O pár rokov k Evičke pribudnú dve sestričky. Keď podrastú, a mamička už neustriehne všetok detský pohyb, na chodiacej a hovoriacej nádhere spáchajú dve sestričky malú detskú vraždu.

14 komentárov:

  1. xixi Evi....som sa pobavila...:))) vianoce som mala aj ja rada...nas este nasi fotili vzdy na kazde narodeniny v tej istej polohe :) sedeli sme a pred nami stol s tortou, na ktorej vzdy pribudali nove sviecky...niezeby torta bola ta ista po vsetky tie roky :))) pekne spomienky...dik :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. EVI ,TO JSOU KRÁSNÉ VZPOMÍNKY . MÁM RÁDA STARÉ ČERNOBÍLÉ FOTKY ,MÁ TO SVÉ KOUZLO .
    MĚJTE PĚKNÝ DEN A UŽIJTE SI CELÝ VÍKEND .BOHDA

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krásné Evi! Mám ráda staré fotografie a ráda mám vzpomínky, které se k nim váží!Milé čteníčko na uplakaný pátek! Tak prosím, častěji prohrabávat zásuvky!
    Krásný víken :o)
    Vlaďka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ty kecálek srandychtivý! (tie české blogy na mňa dáko silno vplývajú!:)
    Ty sem hodíš blogík , ku ktorému by sa mi časopriestorovo hodilo chrúmať vianočné koláčiky a tak tu sedím a slintám s rozbehnutou odtučňovačkou ako pes baskervilský!
    Príbeh tvojho detstva už poznám, skús ešte pošmátrať po šuflíkoch, nech vieme, ako to pokračovalo:)Gabi

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Evi, to jsem si zase početla...A moc krásné fotky! Ty vzpomínky!
    Pěkný víkend, zdravím Helena

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Evina, Ty si pre mňa niečo také ako švédske byliny... liek na všetko. Spojenia typu "krehký neborák" a "pobratimovia z Ruska" ma až zhadzujú zo stoličky:) Toto čítanie je vždy malým kultúrnym zážitkom a klaniam sa, si majstrom pera (či kláves?) Aj ja si želám pokračovanie, snáď po tej vražde vás ešte poznačilo nejaké to vyčíňanie. Nejaké stopy sa určite nájdu:) Ešte, ešte, ešte, ešte...

    OdpovedaťOdstrániť
  7. EVI ,PÍŠU JEŠTĚ JEDNOU . JÁ TOTIŽ ZAPOMNĚLA ,ŽE JSEM PŘIJALA TVŮJ NÁVRH NA TYKÁNÍ .
    TAKŽE ,EVIČKO MĚJ PĚKNÝ DEN A UŽIJ SI VÍKEND .BOHDA

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Kolik už vydalas knih, pani spisovatelko, objednávám si všecky......
    Jar.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Evi, krásné vzpomínky, taky bych jich pár doma našla a dokonce se jimi ráda občas přehrabuji.
    Příjemný víkend
    Iva

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Baby ďakujem vám všetkým za reakcie, to viete že sa na každú veľmi teším a som za ňu vďačná.

    Na pár dní si dám od blogu pauzu, mám doma tatu, zajtra príde prostredná, tak nie je priestor na blogové skotačiny :)

    To viete, že nejaké spomienky ešte prihodím, jedna sa mi v hlave rysuje už dlhšie :))

    Majte sa krásne

    Eva

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Evi, precetla jsem si az dnes, ale o to lepe. Take jsem se moc pobavila. A fotky super. Moc se mi libi tve zpracovani, proste jak jsi to cele pojala....fakt vtipne.
    Jdu si procitat zbytek tveho blogu:)) Papa Jana

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Krásné fotky, mám ráda staré fotky, ráda si je prohlížím...

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Krásne a roztomilé
    Eva ,tiež vianočná

    OdpovedaťOdstrániť