streda 9. júna 2010

Šarišské víkendové bakchanálie

Vydávala som sa mladá a hlúpa, teda neskúsená. Ako správni mladomanželia bez strechy nad hlavou, zato s rýchlokvaseným potomkom na ceste, bývali sme najprv u svokrovcov. 

Fajn časy, ako dobre, že sú už za nami :)


Človek vytrhnutý z prostredia, ktoré mu je vlastné a zaštepený do neznámeho, spoznáva nové každou sekundou. Takto raz prišla sobota a spoločné víkendové raňajky. 

Svokra sa hneď zrána spýtala starousadlíkov: „Dáme si mačanku?“ Starí aj mladí boli hneď v pozore a s pohľadmi lačných psov, ktorým idú hodiť špikovú kosť, jednohlasne zaujúkali: „Dáááme!“ 

O chvíľu bol celý dom zasmradený výparmi z kyslej kapusty, keď svokra otvorila sud a nabrala z neho do hrnca poriadnu dávku „jušky“.

Mladá a blbá nevesta, sledovala som s odstupom situáciu, nevediac, čo príde. Čo prišlo, predčilo všetky moje očakávania a predstavy. 

Sediac za stolom, sledovala som, ako každý člen rodiny dostal pred seba misku, v strede stola sa ocitol nakrájaný včerajší či predvčerajší chlieb a napokon hlavná hviezda raňajok, mačanka. 

Skúsenými pohybmi si starousadlíci brali zo stola chlieb a mrvili ho v miskách vrchovato. Potom sa bleskurýchlo a nedočkavo načahovali za naberačkou, pričom sa každý snažil byť nenápadne prvý. 

Naberali si bielu omáčkovú masu, polievali ňou rozmrvený chlieb v miskách a napokon to celé premiešavali. 

Fuj, nič nechutnejšie som doteraz nevidela! 

V duchu som si vravela: „No, to si si tým vydajom pomohla! Nasledujúce roky (kým nás smrť nerozdelí) budeš jedávať na raňajky hmotu podobnú delikatese pre prasce!“


Okolo seba som počula samé šťastné mľaskanie a pritakania: „Tá píše, fajne kyslá je!“ 

„A ty čo neješ? Naber si, vychladne ti!“ povzbudzovali ma. V duchu Vrchlického „za trochu lásky šel bych světa kraj“, a pre pokoj v dome, som si neisto naložila symbolickú porciu, nech to mám rýchlo za sebou.

Pár prvých nesmelých súst a viezla som sa na starousadlíckej vlne: „Mľask, mľask, hlt, mľask“ a „Môžem si ešte nabrať?“

Mám práve devätnásť rokov. Prečo mi doteraz nik nepovedal, že na svete jestvuje takáto božská žranica??? Devätnásť rokov bez mačanky!!! To musím dohnať! Kedy bude najbližší víkend? O týždeň? Až?

------------------------------------------------------------------
Ak ste doteraz o tejto starovýchodniarskej špecialite nechýrovali, vedzte že jej prípravu zvládne aj kuchársky neandrtálec. Potrebuje len dobrú šťavu z kyslej kapusty, po našom jušku, hladkú múku, smotanu, vodu, olej a chlieb, najlepšie deň starý. 

Z oleja a hladkej múky urobí kuchársky neandrtálec svetlú zápražku, zaleje ju juškou, zriedi vodou,aby mu kyslá juška nepošarapatila vnútro (alebo pošarapatila len troška :) ), prisolí, šupne troška čierneho mletého korenia (ja mám rada, keď mi v mačanke pláva aj kyslá kapusta) a premieša. 

Potom nechá kuchársky neandrtálec budúcu mačanku troška povariť a napokon ju zahustí kyslou či obyčajnou smotanou zmiešanou s hladkou múkou a mliekom či vodou. Výsledný produkt je omáčkovo stredne hustý. Alebo, hustý/riedky podľa ľúbosti.

Namrvený,  najlepšie starší chlieb (nie však sedem dní starý s prívlastkom „roquefortový“) už čaká v nie práve malej miske na svoju milú, mačanku. Okamih ich splynutia v jedno a... dobrú chuť!

Pre úplnosť musím dodať, že tvor, ktorý s pôžitkom požije neskromnú dávku tohto vysokokalorického jedla, je na ďalšiu aspoň hodinu vyradený z bežnej prevádzky. 

Zvyčajne ho po raňajkách nájdete v horizontálnej polohe, s pomyselnou ceduľou pri nehybnom tele: „Nerušiť! Meditujem!“


Podotýkam, že toto je naša šarišská rodinná verzia bez húb, údeného mäsa či cibule. Mačanka, skromné, staré ľudové jedlo zo severovýchodného Slovenska, má však mnoho podôb.

12 komentárov:

  1. Evi, krásně si to napsala, moc jsem si početla. U nás vaříme podobně, říkáme tomu couračka (zelího je tam hodně), místo chleba kousky brambor. Ale nesnídáme jí! Když se do toho přidá paprika, klobása a houby, říká se tomu slovenská zelňačka, ale třeba to s ní je stejné, jako se španělským ptáčkem, taky ho nikdy žádný Španěl nevařil...
    Díky, krásný den, zdravím Helena

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bože, tak dlho a dobre som sa už dávno nezasmiala. To ako keby si opisovala moje skúsenosti- ja som mala 20, nevedela som variť, ale manžel to prežil- láska urobí svoje:).Tieš som s údivom pozerala na privydaných členov rodiny keď na stôl doputovala kuľaša-zemiaková, kukuričná, šalata so slaninkou, hubová praženica s bryndzou a halušky so zemiakmi. Ako som tak dlho mohla žiť bez týchto dobrôt??!!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :))) Evulik....no ozaj to nevyzera vabne....a este som o tom ani len nepocula....ale podla tvojich pismenok .. ako si to vychvalila to musi byt ozaj dobreeee :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja som sa síce tak blízko nevydala:), ale od detstva poznám túto parádnu lakotu vďaka ocinovmu mlsnému jazýčku zvyknutému na jednoduchú kuchyňu svojej mamky na Takmerukrajine:) Blížia sa voľby, ale ja volím jednoznačne východniarsky temperament a dobré obyčaje v kombinácii s veľkým srdcom a dobroprajnosťou. Keby to všetko bolo zhmotnené v človeku, mali by sme plné urny (tie volebné:)
    Inak výborná štylizácia a odľahčený obsah Tvojich príspevkov sú pre mňa balzamom na dušu.
    Pekný deň, Evi

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Evi, nie si náhodou spisovateľka? ...neskutočné, ako dokážeš pritiahnuť čitateľa :))... ja som sa na "východ" vydala pred 25 rokmi, ale na podobné regionálne špeciality ma nikto nepresvedčí :)))
    ...nie, nie, žiadna fajnovka som nikdy nebola ( práve som dojedla bryndzové halušky), ale mňam musí byť mňam... aj pre oči :), mimochodom Ty to máš nafotené chutne, ale radšej by som si vzala ten obrúsok pod miskou :)))) papa

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Mnaaaam, dostala jsem chut na valassku kyselicu!!!! Tos nemela tady psat, asi se neudrzim! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ZASE JEDNO PĚKNĚ VESELÉ POČTENÍČKO .
    HEZKÝ DEN PŘEJI A AŤ VÁM STÁLE CHUTNÁ .BOHDA

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Pridusená obyčajným dňom ,v ktorom má naša najmladšia dcéra (23)náročné požiadavky na náš ,,voľný,,čas... a starým ocom,pre ktorého som dcéra (53)čo ho má stále počúvať, toto bol balzam na dušu :)rozveselila si ma,vďaka

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Evi,

    zdravím na daleký východ. No to jsem si zas početla. Miluju slovenštinu, lokše, bryndzové halušky a tvoje psaní.

    Pobavila jsi mne a děkuji za super receptík. Určitě vyzkoušíme.

    Krásné dny plné slunce ti přeji

    Sabrina

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Evi, tak toto bol fest plnotučný príspevok. Bolo v ňom obsiahnuté všetko:
    medziľudské vzťahy v novej rodine po svadbe, spoznávanie "novej kultúry" a objavovanie "čara nechceného", spomienky na "mládí", recept pre neandertálcov, teda tých kuchárskych:), chtiac-nechtiac aj estetika:)-bylinkový obrus a kus poriadneho človečieho humoru.
    Ďakujem, dobré bolo:)Gabi

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Dobre som sa zabavila a musím pritakať: "delikatesa pre prasce" chutí aj môjmu mlsnému jazyku:)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. :@Helena: Heh, nakoniec tá naša východniarska špecialita nie je až takou špecialitou a s obmenami jestvuje kade tade v šírom svete, aj u vás Heli :)

    Neviem ako inde na východe, my sme mačanku zvykli robiť, aj robievame zvyčajne na raňajky v sobotu či v nedeľu, keď je trocha viac času.

    :@Ivana: Ivka bývam na Spiši a raz pred rokmi sme sa takto bavili v robote medzi ženami o našich špeci jedlách. kým ja som obhajovala mačanku, Spišiačky nedali dopustiť na kukuričanku :)

    Fíha, hubová praženica s bryndzou. To som ešte nejedla. Halušky so zemiakmi sa u nás robili, bola to tzv. hadžadža :)

    :@zcdl: Zuzi, no bodaj by si počula, keď si Bráátyslavčanka :)) Isto aj u vás varili staré matere jedlá, ktoré k nám východniarom doteraz nedorazili.

    :@janya: Ktovie čo by tvoja Čokoládka povedala, keby si jej naservírovala parádnu lakotu, čo varievala tvoja babka na Takmerukrajine :)) Či už aj hej? :)

    Aby som nezabudla. Janka mňa zas hladí tvoje uznanie. Naozaj ma nesmierne teší, že sa moje amatérske písačky trocha pozdávajú iným.

    A tá štylizácia? Síce nie vždy sa iste zadarí, ale snažím sa držať rád Stephena Kinga, ktorý vo svojej knihe "Memoáry o řemesle" napísal:

    „Aby ste mohli písať ako najlepšie viete, vyrobte si niečo ako skrinku na náradie, v ktorej bude všetko, čo potrebujete (slovná zásoba, gramatika, prvky slohu a napokon schopnosť písať v odstavcoch).

    „Tvrdím, že odstavec, a nie veta, je základnou jednotkou písania – je miestom, kde sa všetko spája a slová majú šancu stať sa niečím viac než len obyčajnými slovami.

    Ak takýto pregnantný okamih nastáva, stane sa tak na úrovni odstavca. Je to úžasný a prispôsobivý nástroj, ktorý môže obsahovať jediné slovo, alebo pokračovať na štyroch stranách."

    :@Janka20: Hehehe kdeže spisovateľka Jani, to len človek veľa číta a potom má potrebu dostať zo sebe nejaké tie vety tiež.

    Obrúsok sa páči aj mne, ale ak ti raz dá niekto pod nos tú nevábnu papanicu, premôž sa a šmakni si :) Uvidííš :))

    :@Veve: Couračka, kyselica, mačanka, veruže sa ani ja neudržím :)

    :@BOHDA: Ďakujem Bohdanka, že ste si počítali a pobavilo vás to trocha :)

    :@twiggy: Ahoj prútik. Už ti niekto povedal, že štylizuješ zaujímavo? Neskúsiš niečo hodiť na "blogpapier"? :)

    Teší ma, že si sa pri mojich písačkách uvoľnila. Sáákriš, fakt mám radosť :)

    :@Sabrina: Sabri vieš ako vyzerám, keď sa vytešujem? Uškieram sa ako kus blbečka :)) Vďaka tvojej reakcii.

    :@Gabi: Ty, Gabi, ja som taký paranoidný človek. Furt si vravím: Ozaj ich to moje písanie baví, či to napíšu len tak, veď o nič nejde? :) Tak verím, že niečo pravdy v tých vašich reakciách je. Sama svoje písačky posúdiť neviem.

    :@Iris: Huráá, nie som v klube mačankových fajnšmekrov sama :)

    Baby vďaka za komentáre. Som písačkový amatér, začiatočník. Potrebujem spätnú väzbu ako nik, aj keď tá sa nedá vynútiť všakáno :) Preto som vďačná za každú aj tú najkratšiu reakciu.

    Eva

    OdpovedaťOdstrániť